Mohammed Ali Ndume

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Mohammed Ali Ndume
Mmádu
Akụkụ nkeNigerian senators of the 9th National Assembly, House of Representatives of Nigeria, Nigerian senators of the 8th National Assembly Dezie
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịNaijiria Dezie
Aha enyereMohammed Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya20 Novemba 1959 Dezie
Ebe ọmụmụGwoza Dezie
Ọrụ ọ na-arụOnye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Dezie
Ọkwá o jionye otu ndi omeiwu nigeria, onye otu ndi omeiwu nigeria, onye otu ndi omeiwu nigeria, onye otu ulo nnochite anya Naijiria, onye otu ulo nnochite anya Naijiria Dezie
ebe agụmakwụkwọUniversity of Toledo, Kaduna Polytechnic Dezie
onye otu ndọrọ ndọrọ ọchịchịPeople's Democratic Party, All Nigeria People's Party Dezie
nnọchiaha nkeonweL485 Dezie

 

Mohammed Ali Ndume (amụrụ na 20 Nọvemba 1959) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Naijiria bụ onye isi ụtarị nke Senate nke iri. Mohammed Ali Ndume Senate nke iri nke Naijiria[1] Ọ bụ onye omeiwu na-anọchite anya mpaghara Borno South kemgbe afọ 2011. onye omeiwu[2] Ọ bụ onye otu House of Representatives nke Nigeria site na 2003 ruo 2011. Ụlọ ndị nnọchi anya Naịjirịa[3] Ọ bụ onye otu All Progressives Congress ugbu a. Nzukọ Ndị Ọganihu Nile

Mbido ndụ na agụmakwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Mohammed Ali Ndume na Gwoza Town nke Borno Steeti. Gwoza Ọ gara ụlọ akwụkwọ praịmarị Gadamayo na Gwoza ma gụchaa n'afọ 1972. Ọ gara Comprehensive Secondary School Mubi na Gongola, ugbu a Adamawa State site na 1973 ruo 1978 ebe ọ nwetara asambodo ụlọ akwụkwọ sekọndrị na WASC. Mubi Gongola E wepụrụ ya n'oge ọ dị obere maka ọkwa onye ndu ka a họpụtara ya ka ọ bụrụ Junior House Captain ma bulie ya n'ọkwa House Captain n'afọ ikpeazụ ya na Secondary School. Ọmarịcha ọgụgụ isi ya mere ka ọ pụta n'ọnọdụ mbụ na klas na Comprehensive Secondary School Mubi. Mgbe ọ gụsịrị akwụkwọ sekọndrị, ọ gara Kaduna Polytechnic iji mụọ ahịa na 1978. Ọ gụsịrị Ordinary National Diploma (OND) na 1980 na Higher National Diploma (HND) na Marketing na 1982 na ọkwa Upper Credit. Ọ gara Federal Polytechnic Ilaro na Ogun State n'etiti afọ 1982 - 1983 maka iwu National Youth Service Corps (NYSC). Ọ sonyeere Ramat Polytechnic Maiduguri a ma ama dị ka onye nkuzi na 1983 na-arịgo n'ọkwa onye nkuzi dị elu. N'afọ 1988, e nyere ya United States Agency for International Development (USAID) Post-Graduate Scholarship iji mụọ Business and Computer Education na Mahadum Toledo, Ohio, United States of America ma gụsịrị akwụkwọ na B.Ed na M.Ed na 1990 ma nye ya Magna Cum Laude agụmakwụkwọ nsọpụrụ. A nabatakwara ya n'ime ụlọ ọrụ agụmakwụkwọ Phi Kappa Phi maka arụmọrụ dị ịrịba ama. Mgbe ọ gụsịrị akwụkwọ, ọ laghachiri Naijiria wee gaa n'ihu na ọrụ nkuzi ya na Ramat Polytechnic Maiduguri, Borno State ruo 2003, mgbe ọ na-etinye aka na ndọrọ ndọrọ ọchịchị.

Ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị[dezie | dezie ebe o si]

N'afọ 2003, a họpụtara Ndume ka ọ nọchite anya ndị Chibok/Damboa/Gwoza Federal Constituency na House of Representatives na ikpo okwu nke All Nigeria Peoples Party (ANPP): ọkwá ọ nọrọ site na 2003 ruo 2011. Chibok Damboa Gwoza Ụlọ ndị nnọchi anya All Nigeria Peoples Party Mgbe emere nzukọ nke isii n'afọ 2007, a họpụtara ya dịka onye ndú nke ndị ka nta ma rụọ ọrụ nke ọma. [ihe odide dị mkpa] Nzukọ nke isii __ibo____ibo____ibo__ Ọ bụ ezie na ọ bụ [ ihe e dere n'ala ala]

N'ọnwa Disemba afọ 2010, ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ụbọchị 100 tupu ntuli aka nke afọ 2011, Ndume gara na Peoples Democratic Party (PDP), na-ekwu maka ikpe na-ezighị ezi na-aga n'ihu na pati ahụ dị ka ihe kpatara ya ịhapụ ANPP. 2011 ntuli aka n'ozuzu Peoples Democratic Party O kwuru na ndị si n'obodo ndịda nke Southern Borno nọ n'azụ ya.[4] O kwuru na enyeghị ya ọkwa egwuregwu na asọmpi ya na ndị ọzọ na-achọ ịzọ ọkwa na ntuli aka Senate. O doro anya na ya na Gọvanọ Ali Modu Sheriff sere okwu. Onye uwe ojii Ali Modu[5] A na-ahụ ọpụpụ Ndume na PDP dị ka nnukwu ihe na-eme na ANPP. A na-ekwu na ọ bụ onye isi na-enye ego na ọkpụkpụ azụ nke ANPP na mpaghara ndị omeiwu Borno-South, a na-ewerekwa ya dịka otu n'ime ndị omeiwu kachasị ike site na mpaghara ugwu ọwụwa anyanwụ.[6]

Mgbe Ndume hapụrụ, PDP meghere ire akwụkwọ nhọpụta ọzọ. Alhaji Sanda Garba, onye bụ naanị onye na-achọ oche South Borno Senate, gbadatara iji meghee ụzọ maka Ndume dị ka onye na-azọ ọkwa PDP.[6] Na ntuli aka ahụ, Ndume meriri 146,403 vootu, n'ihu Dr. Asaba Vilita Bashir nke ANPP na 133,734 vootu na Alhaji Unaru Ibrahim nke Congress for Progressive Change (CPC) na 20,414 vootu. Nzukọ maka Mgbanwe Na-aga n'ihu Ndume jere ozi dị ka Onye isi oche nke Kọmitii Senate na MDGs na Senate nke asaa ma nọgide na-arụsi ọrụ ike na ndọrọ ndọrọ ọchịchị. MDGs[7][8][9] E wepụrụ Ndume n'ọkwa ya n'ihi ịdị nso ya na Onye isi ala na nkwado maka onye isi oche nke Economic and Financial Crimes Commission (EFCC), Ibrahim Magu. Kọmitii Na-ahụ Maka Mpụ Akụ na Akụ na Ụgwọ Isi Ibrahim Magu[10][11] Ndị isi nke Senate nke asatọ nke Bukola Saraki duziri na ndị isi na-alụ ọgụ n'oge nzukọ nke asatọ. Nzukọ nke asatọ nke Bukola Saraki

Ụgwọ na Njem[dezie | dezie ebe o si]

  • Iwu nke Peace Corps nke Naịjirịa
  • Iwu North East Development Commission
  • Ndị ntorobịa na-enweghị ọrụ, ndị agadi na ndị ogbenye nkwado nkwado Trust hụrụ Bill
  • Iwu Ụtụ Isi Maka Ọrụ Nkwurịta Okwu
  • Ụlọ ọrụ ahụike gburugburu ebe obibi (ndebanye aha wdg) Iwu 2002 (mgbanwe) Bill
  • Iwu Federal Audit Service
  • Mmefu ego nke ego Roll Over Bill
  • NIGERIAN Oil and Gas industry competition Act 2010 (Mgbanwe) Bill2016 NIGERIEN Oil and Gas Industry competition development Act 2010 (mgbanwe) Bill
  • Iwu Nkwado 2015 (Mgbanwe) Bill
  • Iwu Na-emegide Ịta Ahụhụ
  • Iwu nkwukọrịta na mmebi iwu CAP T5 LFN 2004 (Mgbanwe)
  • Ụdị ihe ọkụkụ nke mba na ụdị anụ ụlọ (ndebanye aha wdg) Iwu CAP N27, LFN 2004 (mgbanwe) Bill
  • Iwu mmepụta (Mmetụta nke Iwu Mbupụ) CAP P32 LFN 2004 (Mmegharị) Bill
  • Omume nrụrụ aka na mmebi iwu ndị ọzọ metụtara ya CAP 31 LFN 200
  • Federal Capital Territory ụlọ ọgwụ nlekọta Board (Etablishment) Bill Federal Capital Territary
  • Federal Capital Territory ọrụ gọọmentị Bill Federal Capital Territori
  • Iwu mgbochi nke mpụ (Mgbanwe) Bill
  • Iwu Mmiri (Mgbanwe) Bill
  • National Agriculture land development authority Act (Amendment) Bill Agriculture land
  • Chartered institute of stock brokers Act CAP LFN,2004 (Mgbanwe) Bill Chartered instituti stock brokers
  • Nkwekọrịta maka Ịtọlite Obodo Akụnụba Africa Mmekọrịta na ndị omeiwu pan Africa (Nkwekọrịta & ngwọta jikọrọ aka) CAP T25 LFN 2004 (Mgbanwe) Bill
  • Iwu Kọmitii Na-akwụ Ụgwọ CAP U17 LFN,2004 (Mgbanwe) Bill
  • Petroleum Product Pricing Agency (Embido) Iwu CAP P43 LFN, 2004 (Mgbanwe) Bill Petroleum Product Price Regulatory Agency
  • Ụdị ndị nọ n'ihe ize ndụ (Nchịkwa nke Azụmaahịa na okporo ụzọ mba ụwa) Iwu CAP LFN, 2004 (Mgbanwe) Bill
  • Ọnụ ọgụgụ Surveyors (Registration) (Mgbanwe) Iwu CAP Q1 LFN 2004 Bill Ọnụ ọgụgụ Surveyers
  • Ndị na-ewu ụlọ (ndebanye aha wdg) Iwu (mgbanwe) CAP B12 LFN2004 Bill Ndị na-arụ ụlọ
  • Ndị na-eme atụmatụ obodo (Nchịkọta) Iwu Mgbanwe CAP T17 LFN 2004 Ndị na-emepụta Bill Town
  • Obere ụlọ ọrụ mmepe nke ụlọ ọrụ (Mgbanwe) Iwu CAP C19 LFN 2004 Bill Obere ụlọ ahịa na nke etiti
  • Iwu Mahadum nke Abuja (Mgbanwe) Iwu CAP U2 LFN (Mgbanwee) Bill Mahadum Abuja
  • Chartered institute of loan and risk management of Nigeria (Establishment) Bill
  • Federal Capital Territory transport authority (Ebumnuche) Bill Federal Capital Territary
  • Ụlọ ọrụ na-ahụ maka nchekwa ụmụaka na mmanye mba (ụlọ ọrụ na ndị ọzọ) Bill
  • Iwu Kọmitii Na-ahụ Maka Mpụ akụ na ụba na ego CAP E1 LFN2004 (Mgbanwe) Bill Economic and Financial Crimes Commission
  • Cheque (mmebi iwu) Iwu CAP D11 LFN 2004 (Mgbanwe) Bill
  • Iwu World Meteorological Organisation (nchebe) 2004 (mgbanwe) Bill
  • Mgbanwe ego (Nchịkọta iwu) Iwu 2004 (Mgbanwe) Bill
  • Iwu ụlọ ọrụ ikpe mba 2014 (Mgbanwe) Bill
  • Onye na-akpọsa (Nchịkọta) 2004 (Mgbanwe) Bill
  • Mkpa (nchịkwa na njikwa) Iwu 2004 (mgbanwe) Bill
  • Iwu Nlekọta Ọrụ Ugbo na Ime Obodo 2004 (Mgbanwe) Bill
  • Chartered institute of human capital development of Nigeria (Embido wdg) Bill
  • Iwu ụlọ ọrụ ọzụzụ mmanụ 2004 (Mgbanwe) Bill
  • Iwu ịkwụ ụgwọ n'ihu 2006 (Mgbanwe) Bill
  • Iwu Ụtụ Isi Mgbakwunye 2004 (Mgbakwunye) Bill
  • Iwu Dọkịta Na-awa Ahụ 2004 (Mgbanwe) Bill
  • Iwu National Archives Act 2004 (E guzobere) Bill
  • Ikike na ibu ọrụ n'okpuru nkwekọrịta ịgbazite (Nchịkwa) maka ụlọ mgbake na mpaghara isi obodo gọọmentị etiti Bill
  • Iwu Iwu Iwu nke Ụlọ Ọrụ Omume na Ụlọikpe 2004 (Mgbanwe)
  • Nkà na ụzụ nke Ahụike Ụmụ Anụmanụ na Ịkpa anụ (ndebanye aha) Bill
  • Federal isi obodo mmiri board (E guzobere) Bill isi obodo Federal
  • Naijiria na diaspora Commission (nchịkọta wdg) Bill
  • Iwu ụlọ ọrụ ịgbazinye ego 2004 (Mgbanwe) Bill
  • Iwu Ịṅụ iyi 2004 (Mgbanwe) Bill
  • Achọpụtara ihe ndị uwe ojii nwetara (Ebumnuche wdg) Bill
  • Ụgwọ Ekele
  • Iwu Ọgwụ Ndị Dị Iche Ndụ 2004 (Mgbanwe) Bill
  • Kansụl Naijiria maka ndị ọrụ mmekọrịta mmadụ na ibe ya (Ebumnuche wdg) Bill
  • Iwu igbu ọchụ ụlọ ọrụ
  • Chartered institute of projects managers (Establishment) Bill
  • Naịjirịa na-akwalite itinye ego Commission (Mgbanwe) Bill
  • Iwu Nchebe Ndị Akaebe
  • Bill Center nke ndị agadi
  • Iwu Nzuzo nke gọọmentị 2004 (Mgbanwe) Bill
  • National Institute for legislative studies (NILSS) (Amendment) Bill
  • Iwu Mmepe nke Mpaghara
  • Ikike ezumike nká nke ndị ọkàikpe Iwu (Mgbanwe) Bill2017 Ikike ezubere ezumike nkwe nke ndị ọkà mmụta Iwu (Mzigharị) Bill
  • Isi obodo Federal Ụlọikpe District (E guzobere wdg) Bill
  • Iwu Nchịkwa Mmepe nke Osimiri 2004 (Mgbanwe) Bill River Basin Development
  • Ọgwụgwọ iwu na nlekọta nke ndị Gunshot Bill metụtara
  • National film and video censor board Act 2004 (Amendment) Bill
  • National Intelligence Agency Pension Board (Ebumnuche) Bill
  • Federal College of Dental Technology and Therapy Bill
  • Federal College of Education Gwoza (E guzobere wdg) Bill
  • Federal Polytechnic Matana, Borno, State (E guzobere wdg) Bill

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. Insecurity in Nigeria reducing –Ndume (en-US). Punch Newspapers (2021-10-22). Retrieved on 2022-02-21.
  2. National Assembly | Federal Republic of Nigeria. www.nassnig.org. Retrieved on 2020-07-15.
  3. PROFILE: Ali Ndume, former marketing teacher who tried to be Senate president (en-GB) (2019-06-11). Retrieved on 2022-03-02.
  4. DAUDA MBAYA (31 December 2010). Ndume Picks PDP Membership Card, Tackles ANPP. Leadership. Archived from the original on 2011-07-22. Retrieved on 2011-05-04.
  5. Inuwa Bwala (2 January 2011). Ndume's defection and the stakes in 2011. Sunday Trust. Archived from the original on 8 October 2011. Retrieved on 2011-05-04.
  6. 6.0 6.1 Mustapha Isah Kwaru (9 January 2011). Ndume's defection and the fate of ANPP in Southern Borno. Peoples Daily. Retrieved on 2011-05-04.
  7. Senate APC caucus sacks Ndume, picks Lawan as leader (en-US). Punch Newspapers. Retrieved on 2020-03-30.
  8. Ndume sacked as APC senate caucus leader (en-US). The Guardian Nigeria News - Nigeria and World News (2017-01-10). Retrieved on 2020-03-30.
  9. Senator Ndume sacked as Senate majority leader -. The NEWS (2017-01-10). Retrieved on 2020-03-30.
  10. Three Reasons Ndume Was Sacked As Senate Leader.
  11. Leke (2017-01-10). Why APC caucus sacked Ndume as Senate Leader - (en-US). The Eagle Online. Retrieved on 2020-03-30.
Kpọpụta njehie: <ref> tag with name "self" defined in <references> is not used in prior text.