Ofe Okra

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Ofe Ọ́kwụ̀rụ̀
nrị
obere ụdị nkenrị Dezie
Akụkụ nkeAsụsụ ibibio Dezie
mba/obodoNaijiria Dezie
ụmụ amaala kaȮra Delta Dezie
mba osiNaijiria Dezie
cuisineAfrican people Dezie
WikiProject na-elekọta yaWikiProject Intangible Cultural Heritage Dezie
Sayur oyong nke Indonesia (osisi okra) na brọsh na-enwu gbaa

A na-esi ofe Okra ma ọ bụ Okro site na iji mkpụrụ osisi okra na-acha akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ na-eri nri dị ka isi ihe. Ọ na-acha akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ. Okra nwere mmetụta na-amị amị mgbe ejiri mkpịsị aka ya na-asa ya. A pụkwara iji mkpụrụ osisi ndị a na-eri eri na stew na ofe.[1]

Naịjirịa[dezie | dezie ebe o si]

Na ala Naijiria, ofe okra bụ nri dị ụtọ, ọ na-ewu ewu n'etiti ndị Yoruba, ndị Igbos, Efiks, Hausas na agbụrụ ndị ọzọ nke Naijiria.N'asụsụ Yoruba, a na-akpọ ya obe lla .[2][3][4]

Ofe okro

[5]

China[dezie | dezie ebe o si]

Soup okra nke China bụ "nri obodo a na-ejikarị eme nri n'oge nri ezinụlọ".[6]

N'ihe oriri ndị Indonesia, a na-akpọ ofe okra sayur oyong, nke a na-ejikarị broth ọkụkọ doro anya na osikapa vermicelli (bihun) ma ọ bụ mung bean vermicelli, na akụkụ nke bakso (ụgbụgbọ ehi surimi).

Japan[dezie | dezie ebe o si]

Na nri ndị Japan, a na-ejikarị okra na nagaimo eme ihe dị ka mgbakwunye ma ọ bụ ọdịiche na ofe miso soybean paste.

United States[dezie | dezie ebe o si]

Na United States, e bipụtara usoro nri mbụ maka ofe okra na 1824 n'akwụkwọ The Virginia Housewife .[7][8] Mgbe mbipụta mbụ a gasịrị, a na-etinye ofe okra n'akwụkwọ nri ndị America.[7] Na ngwụcha afọ 1800, a na-ebipụta usoro nri okra na The New York Times.[9] Na US, a na-eji okra a na-etinye n'ime ite akwadebe ofe okra.[10] Ọ bụ ofe ọdịnala na Savannah, Georgia na Charleston, South Carolina.[11]

Nkwadebe[dezie | dezie ebe o si]

Dee okra n'ụdị ọ chọrọ ma wepụ ya. Na okpomọkụ dị n'etiti, tinye obere mmiri n'ime ite ahụ, tinye azụ, anụ, ponmo, [asụsụ a bụ?] crayfish, ose, nnu, cubes, iru (ahịhịa ahịhịa), potash ma kwe ka ọ sie maka minit 10 ruo 15.

Tinye okra e gburu egbu n'ime ite ahụ, gbanye ma kwe ka ọ sie maka nkeji 5/10. Tinye obere mmanụ nkwụ na uzuoku maka nkeji ole na ole.

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

 

  • Gumbo
  • Ndepụta ofe
  • Ndepụta ofe akwụkwọ nri

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. Walker (2001). African Roots/American Cultures: Africa in the Creation of the Americas. Rowman & Littlefield Publishers. ISBN 978-0-7425-0165-2. 
  2. Badiru (2013). Isi Cookbook: Collection of Easy Nigerian Recipes. iUniverse. ISBN 978-1-4759-7671-7. 
  3. Onyeakagbu (2021-12-22). How to cook the Igbo-Ora recipe, Ilasa soup (en). Pulse Nigeria. Retrieved on 2022-06-29.
  4. Enjoy your amala with ilasa soup (en-GB). Tribune Online (2018-06-02). Retrieved on 2022-06-29.
  5. Foods, herbs to manage female infertility (en-US). Punch Newspapers (2021-10-17). Retrieved on 2022-06-29.
  6. Aksomboon (1989). Thai Cooking from the Siam Cuisine Restaurant. North Atlantic Books. ISBN 978-1-55643-074-9. 
  7. 7.0 7.1 Smith (2013). Food and Drink in American History: A "Full Course" Encyclopedia [3 Volumes]: A "Full Course" Encyclopedia. ABC-CLIO. ISBN 978-1-61069-233-5. 
  8. Smith (2007). The Oxford Companion to American Food and Drink, Oxford Companions. Oxford University Press, USA. ISBN 978-0-19-530796-2. 
  9. Hesser (2010). The Essential New York Times Cookbook: Classic Recipes for a New Century. W. W. Norton. ISBN 978-0-393-24767-1. 
  10. (1922) The Picayune Creole Cook Book. Times-Picayune publishing Company. 
  11. Deen (2011). Paula Deen's Southern Cooking Bible: The New Classic Guide to Delicious Dishes with More Than 300 Recipes. Simon & Schuster. ISBN 978-1-4165-6407-2. 

Ịgụ ihe ọzọ[dezie | dezie ebe o si]

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]