Onye ọ bụla na-akụzi otu

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

"Onye ọ bụla na-akụzi" bụ ilu ndị Africa na America. Ọtụtụ òtù anabatala ya dị ka ụkpụrụ nduzi.[1]

Mmalite[dezie | dezie ebe o si]

Okwu a malitere na United States n'oge Ịgba ohu, mgbe a jụrụ Ndị Afrịka agụmakwụkwọ, gụnyere ịmụta ịgụ akwụkwọ. [2]Ọtụtụ ma ọ bụrụ na ọ bụghị ọtụtụ ndị ohu nọ n'ọnọdụ amaghị ihe ọ bụla karịa ọnọdụ ha dị ugbu a nke dị n'okpuru nchịkwa nke ndị nwe ya, ndị omeiwu na ndị ọchịchị. Mgbe onye ohu mụtara ma ọ bụ kụziere ya ịgụ ihe, ọ ghọrọ ọrụ ha ịkụziri onye ọzọ, na-emepụta ahịrịokwu "Onye ọ bụla na-akụzi".[2]

Afrịka[dezie | dezie ebe o si]

Ọtụtụ n'ime ndị mkpọrọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị nọ na Robben Island, South Africa e jidere n'oge ịkpa ókè agbụrụ (1948-1991) amaghị akwụkwọ. A na-enyocha akwụkwọ ozi ha nke ukwuu na ihe ndị a na-agụ bụ ole na ole. Ndị mkpọrọ jiri okwu ahụ, "onye ọ bụla, kụziere otu" dị ka mkpu agha iji hụ na onye ọ bụla nọ n'òtù ahụ gụrụ akwụkwọ.

A na-eji ahịrịokwu ahụ eme ihe dị ka okwu mmeghe na mkpọsa ịgụ na ide na Naịjirịa.[3]

Eshia[dezie | dezie ebe o si]

Na ọkara mbụ nke narị afọ nke 20, a na-etinye ahịrịokwu ahụ n'ọrụ nke [onye ozi ala ọzọ nke Ndị Kraịst], Dr. Frank Laubach, onye jiri echiche ahụ nyere aka dozie ịda ogbenye na amaghị akwụkwọ na Philippines. Ọtụtụ akwụkwọ kwuru na Dr. Laubach mepụtara okwu ahụ, mana ọtụtụ ndị ọzọ kwenyere na o jiri ya mee ihe iji kwalite ihe kpatara ịkwụsị amaghị akwụkwọ n'ụwa.[4]

Europe[dezie | dezie ebe o si]

Okwu a bụ okwu ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke Communist Party of Great Britain (Marxist-Leninist).   [citation needed]

Ebe Ugwu America[dezie | dezie ebe o si]

Okwu a abụrụla nke Delancey Street Foundation, otu na-enweghị uru nke dị na San Francisco nke na-enye ọrụ mmezigharị ebe obibi na ọzụzụ ọrụ maka ndị nwere akụkọ ihe mere eme nke iji ọgwụ ọjọọ eme ihe ma ọ bụ ikpe mpụ. Nzukọ ahụ na-etinye ụkpụrụ "onye ọ bụla, kụziere otu" site n'ime ka onye ahịa ọ bụla rụọ ọrụ dị ka onye nduzi nye ndị ahịa na-esote na ọmụmụ agụmakwụkwọ na azụmaahịa dịgasị iche site na masonry ruo na nri.[5]

N'akụkọ ifo[dezie | dezie ebe o si]

Na akwụkwọ akụkọ 1996 Push nke Sapphire na ihe nkiri 2009 nke dabeere na ya, Precious, a na-eji okwu ahụ eme ihe dị ka aha ụlọ akwụkwọ ọzọ nke onye isi na-aga mgbe a kpọpụrụ ya n'ụlọ akwụkwọ ọha.

N'ihe na-abụghị akụkọ ifo[dezie | dezie ebe o si]

Onye ọ bụla na-akụzi otu e ji mee ihe dị ka aha nke akwụkwọ ncheta site n'aka onye na-enweghị ebe obibi Ronald Casanova. N'ịbụ nke Curbstone Press bipụtara na 1996 ma kpọọ Up and Out of Poverty, Memoirs of a Street Activist, akwụkwọ ahụ na-akọ akụkọ ndụ Casanova dị ka nwa mgbei na New York City, ntorobịa ya n'usoro ụlọ mkpọrọ, na ihe ịga nke ọma dị ka onye ọrụ nke National Union of the Homeless, ebe ọ na-eme mkpọsa maka ụlọ na-enweta ego dị ala na enyemaka ka ukwuu nke gọọmentị etiti na mpaghara maka ndị na-enweghị ebe obibi na ndị squatters. [6]Northwestern University Press kwupụtara mwepụta nke akụkọ ihe mere eme a haziri maka 2023.[7]

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. History. Each One Teach One. Archived from the original on 2021-01-24. Retrieved on 2023-10-27.
  2. 2.0 2.1 Each One, Teach One. The University of Arizona (11 February 2020).
  3. Jogwu (Spring 2010). "Adult Illiteracy: The Root of African Underdevelopment". Education 130 (3). 
  4. Each One Teach One. Laubach Literacy Ontario. Retrieved on 16 November 2015.
  5. Cowen (20 December 2015). Each one, teach one. Delancey Street Foundation.
  6. Staff writer. Each One Teach One: Up and Out of Poverty, Memoirs of a Street Activist. www.publishersweekly.com. Publishers Weekly. Retrieved on 30 June 2022.
  7. Staff writer. Each One Teach One. nupress.northwestern.edu. Northwestern University. Retrieved on 30 June 2022.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

  • NOAA.gov/management/pdfs/Day10_H8_Eachoneteachone.pdf" id="mwig" rel="mw:ExtLink nofollow">"Onye ọ bụla na-akụzi" Ọrụ nkuzi site na NOAA