Ịda ogbenye na Democratic Republic of the Congo

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Oke nke ndị bi na oke ịda ogbenye ka oge na-aga, 1981 ruo 2019

Ogbenye juru ebe niile na ọnọdụ njikwa ya na mpaghara 26 nke Democratic Republic of Congo (DRC).  N'agbanyeghị na ọ bụ nke obodo mkparịta n'Africa, yana mpaghara 2.3 nde square kilomita (890,000 sq mi), na n'ịbụ ndị e nyere nnukwu akụ sitere n'okike, DRC bụ obodo baa ikwu n'ụwa.  [1] Nkezi ego a na-enweta kwa afọ bụ naanị $449 US dollar.  [2] Na 2019, United Nations (UN) Human Development Index (HDI) DRC dị ka obodo 175th kacha mmari n'ime mba 189 nwere HDI nke 0.480.  [3] Ihe ụmụaka 80% nke ndị Congo na-ebi ihe na- ụmụaka $1.25 kwa ụbọchị, nke akọwara dị ka ọnụ ụzọ maka ogbenye dị oke egwu.. [lower-alpha 1]

Ihe kpatara ya[dezie | dezie ebe o si]

Enweghi ike[dezie | dezie ebe o si]

Otu obere nwa agbọghọ na-asa aka ya n'ime ọdọ mmiri dị nso na ọdụ MONUSCO dị na Kitshanga ka nnukwu ọgụ dakwasịrị n'etiti APCLS na FARDC, a na-eche na mmadụ 5000 gbapụrụ ma ọ dịkarịa ala 90 nwụrụ, 7 Maachị 2013.

[1]Nkwụsi ike site na ọtụtụ afɔ nke agha na ike ịgba mgba mgba bụ otu n'ime ihe kpatara akpata ogbenye na Democratic Republic of Congo (DRC), ebe ego ogbenye na ngwá ọrụ nke ndị agha ụdị.  [1] :  29 DRC bụ ebe nwere echiche, nke ruru ihe ruru US $ 24 trillion, bụ nke bụ ike butere otu n'ime okwu mkparịta ụka n'ụwa Agha IIwa nke amaghị.  [2] Agha maka mgbaàmà na Congo na-egbu ihe dị ka ndị ozi 10,000 kwa ọnwa.  [2] A na-eji ọla ndị dị oke ọnụ ahịa e gwupụtara na Kongo eme ihe n'ichepụta smartphones, ọkụ ọkụ, kọmputa, na ọla.  Nrụrụ aka nke ụlọ ọrụ Ngwuputa abụrụla na azụmahịa-enye nnukwu ego maka otu ndị agha bụ ndị, tupu 2010, na-enweta ego ha ga-enweta kwa afọ nke e mere akwụkwọ na ihe dị ka nde $185 site n'aka ndị ọchụnta ego.  si mba ọzọ.  Bas na ngafe nke Dodd-Frank Act na US na-enwera nke ukwuu maka mineral ndị iwu na-akwadoghị, na ọtụtụ ogbunigwe ugbu a nọ n'okpuru nri ndị akwụkwọ, ndị otu [3] na-aga n'ihu na-enweta ego.  site na ngwu pụta edo.  Ndị ọrụ ndị mba ọzọ na-etinye ego n'òtù ndị agha na-achịkwa ihe ndị dị n'ime ala akpatala mfu ihe otu ụlọ dollar na ụtụ isi.  N'ịgbakwụnye, inye ndị mba Kongo ihe ndị na-egwupụta akụ n'ala n'ụzọ otu ụzọ n'ụzọ isii na-efu ndị Congo ihe dị ka Messi $1.35

[2]DRC dara ogbenye tupu agha obodo kacha nso nso a na 1990s.  Dị ka United Nations Economic Commission for Africa si kwuo, data ahụ dị, ma ka o sina dị, o kwubiri na "ọgbaghara [a] mere ka ọ daa njọ n'ụdị ndụ n'ọtụtụ mpaghara".  [1] : 67 Ezin nwere ndị nọ n'ebe agha tisasịrị na-eji obere ego onye ọ lla na-emefu kwa ụbọchị ụfọdụ ndị na mpaghara udo, ihe omume ama na agha ahụ emetụtawo ọnọdụ akụ na nyere ha n'ụzọ na-  na mma

Ọrịa[dezie | dezie ebe o si]

[1]ị bụ isi ihe ọzọ na-egosi ogbenye na DRC.  ịrịba ndị dị ka ọgbụgbọ, ịba ọcha n'anya A, ịba, polio, measles na typhoid ahụ na-aga n'ihu.  HIV/AIDS na-emetụta 1.2% nke ndị Congo.  [1] Na DRC, ịba bụ isi ihe na-ebute ọrịa na ọnwụ.  DRC nwere ọnụ nke abụọ nke nzaghachi elu n'ụwa niile gbasara ọrịa ịba.  [1]mee na-enwekarị ike ịrịa ịba, ọrịa ahụ na-akpata ọnwụ nke 19% ndị na-eru pụta afọ ise.  [2] Ụkwara nta bụ ihe ọzọ na-ebute ọrịa.  [3] echiche na-efe efe belala ndụ ndụ ndị Congo ruo naanị afọ 48, [4] ebe otu n'ime ụgbọ asaa na-anwụ tupu ọ dị awụ ise

Agụụ[dezie | dezie ebe o si]

Dabere na Portal Nchekwa nri, ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ pasenti 70 nke ndị DRC enweghị obere ohere inweta nri zuru oke na-enye aka na erighị erimeri nke otu n'ime ụmụaka anọ ọ bụla. [3] Erighị ihe na-edozi ahụ́ ụmụaka na-enwekarị n'ógbè ndị agha tisasịrị bụ́ ndị na-adabere n'ụlọ ọrụ na-egwupụta akụ̀. Isi ihe na-ebute ụkọ nri bụ nchụpụ ndị mmadụ. N'ihi ime ihe ike na-aga n'ihu, United Nations na-eme atụmatụ na ihe dị ka nde mmadụ 2.3 na-achụpụ na DRC. [4] Esemokwu dị na mpaghara ebe a na-egwuputa ihe emebiela ọrụ owuwe ihe ubi nke mere ka nde mmadụ atọ nọrọ n'ihe ize ndụ nke agụụ. [5]

Mmiri[dezie | dezie ebe o si]

Ụkọ mmiri na-ekerekwa òkè dị mkpa n'oké ụkọ nri. Enweghị akụrụngwa n'ime ime obodo, yana ndakpọ nke akụrụngwa n'ihi ọgụ, emeela ka ọtụtụ ndị Congo ghara inweta mmiri dị ọcha. [6] DRC nwere ihe karịrị ọkara nke mmiri dị n'Africa, ma n'afọ 2011, ụzọ atọ n'ụzọ anọ nke ndị bi na ya enweghị ohere ịnweta mmiri ọṅụṅụ dị ọcha. [7]

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

  • Economy nke Democratic Republic of Congo
  • Nsogbu mmiri na Democratic Republic of Congo
  • Ụlọ ọrụ Ngwuputa nke Democratic Republic of Congo

Ntụaka[dezie | dezie ebe o si]

.mw-parser-output .reflist{font-size:90%;margin-bottom:0.5em;list-style-type:decimal}.mw-parser-output .reflist .references{font-size:100%;margin-bottom:0;list-style-type:inherit}.mw-parser-output .reflist-columns-2{column-width:30em}.mw-parser-output .reflist-columns-3{column-width:25em}.mw-parser-output .reflist-columns{margin-top:0.3em}.mw-parser-output .reflist-columns ol{margin-top:0}.mw-parser-output .reflist-columns li{page-break-inside:avoid;break-inside:avoid-column}.mw-parser-output .reflist-upper-alpha{list-style-type:upper-alpha}.mw-parser-output .reflist-upper-roman{list-style-type:upper-roman}.mw-parser-output .reflist-lower-alpha{list-style-type:lower-alpha}.mw-parser-output .reflist-lower-greek{list-style-type:lower-greek}.mw-parser-output .reflist-lower-roman{list-style-type:lower-roman}

  1. 1.0 1.1 Lee. The Paradox Of Congo: How The World's Wealthiest Country Became Home To The World's Poorest People. ThinkProgress.
  2. Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named uneca
  3. Food Security Portal. Democratic Republic of the Congo. Food Security Portal. IFPRI. Retrieved on 28 June 2018.
  4. The World Bank. The World Bank in DRC. The World Bank. Retrieved on 28 June 2018.
  5. Baynes. Millions face starvation in Democratic Republic of Congo, UN warns. The Independent. Retrieved on 28 June 2018.
  6. Shore. Water in Crisis – Democratic Republic of Congo. The Water Project. Retrieved on 28 June 2018.
  7. UN News. In water-rich DR Congo, 50 million people lack clean water to drink – UN. UN News. Retrieved on 28 June 2018.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

Àtụ:Poverty