Ịgụ na ide nke uche

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
ịgụ na ide nke uche
term
ihu nkepsychology Dezie

Ịgụ na ide nke uche bụ ikike mmadụ nwere iji ihe ọmụma sitere na nkà mmụta uche melite ndụ onwe onye na ndị ọzọ. Nke a gụnyere iche echiche, ime ihe, na ikwurịta okwu n'ụzọ dị irè site na iji sayensị nke uche. Ịgụ na ide nke uche na-etinye ụkpụrụ nke uche na ọnọdụ ụwa n'ezie, gụnyere ọnọdụ onwe onye na nke ọkachamara.

Onye gụrụ akwụkwọ n'ụzọ akparamagwa na-eji echiche akparamagwansi aghọta omume nke ha, yana omume nke ndị ọzọ. Ha na-eji ihe ọmụma a eme mkpebi, dozie nsogbu, ma kwurịta okwu. Ịgụ na ide nke uche bụ nkà dị mkpa n'ọtụtụ ngalaba, gụnyere agụmakwụkwọ, nlekọta ahụike, azụmahịa, na ọrụ mmekọrịta mmadụ na ibe ya.

Akụkọ ihe mere eme[dezie | dezie ebe o si]

Boneau (1990) mepụtara ndepụta nke 100 kachasị elu / isi okwu na nkà mmụta uche, dị ka ihe atụ mbụ nke ịgụ na ide nke uche.[1]

Echiche[dezie | dezie ebe o si]

Ọ bụ ezie na ọtụtụ nkọwa nke ịgụ na ide nke uche na-ekwusi ike na itinye aka na ndụ kwa ụbọchị, echiche ndị ọzọ na-elekwasị anya na ịgụ na ide na uche n'ime ihe gbasara ọzụzụ ọkachamara na nkà mmụta uche, ọ bụ ezie na ụmụ akwụkwọ n'onwe ha amaghị okwu ahụ.[2]

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

  • Ịgụ na ide nke mmetụta uche
  • Ịgụ na ide nke ahụike uche
  • Ịgụ na ide nke sayensị

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

 

  1. Boneau (1990). "Psychological literacy: A first approximation". American Psychologist 45 (7): 891–900. DOI:10.1037/0003-066X.45.7.891. 
  2. Harris (2021). "Students' understanding of psychological literacy in the UK undergraduate curriculum". Psychology Teaching Review 27 (1): 56–689.