Ọ́bá Akwụkwọ Ncheta David Lubin

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Ọ́bá Akwụkwọ Ncheta David Lubin
Óbá akwukwo
mba/obodoItaly Dezie
dị na ngalaba nhazi mpagharaRome Dezie
nhazi ọnọdụ41°52′56″N 12°29′18″E Dezie
Onye òtù nkeInternational Federation of Library Associations and Institutions Dezie
oge obidoro1952 Dezie
webụsaịtịhttps://www.fao.org/library Dezie
Map

 


Ọ́bá Akwụkwọ Ncheta David Lubin bụ ọ́bá akwụkwọ bụ isi nke Food and Agriculture Organization of the United Nations (FAO). Nchịkọta ya a ma ama n'ụwa niile nwere ihe teknụzụ metụtara nri, nri na-edozi ahụ, ọrụ ugbo, ọhịa na ịkụ azụ, na-ekwusi ike na mba ndị na-emepe emepe.[1] Isi nke nchịkọta akụkọ ihe mere eme ya bụ ọbá akwụkwọ nke International Institute of Agriculture (IIA), nke e nyere FAO ihe onwunwe ya mgbe a gbasara IIA na 1946.

Akụkọ ihe mere eme[dezie | dezie ebe o si]

"Hot Springs Conference," nke 1943 (Virginia, US) mere ka e guzobe kọmitii na-ahụ maka nri na ọrụ ugbo na Washington, D.C., N'oge a, ụlọ ọrụ mpaghara FAO na-elekọta ọbá akwụkwọ IIA na Rome.[2][3]

A tọrọ ntọala maka ọbá akwụkwọ etiti FAO na 1945, na Nkeji edemede nke Mbụ nke Iwu FAO, nke na-ekwu na nzukọ ahụ: "ga-anakọta, nyochaa, kọwaa ma gbasaa ozi metụtara nri na-edozi ahụ, nri na ọrụ ugbo".[4]

A họpụtara onye na-elekọta ọ́bá akwụkwọ FAO mbụ na Rom n'afọ 1946.[5] N'afọ 1950, Nzukọ na-achịkwa FAO vootu iji jikọta ọbá akwụkwọ teknụzụ dị na Rome na Washington, D.C., na nchịkọta ọbá akwụkwọ nke IIA, na-adabere na nchịkọta ahụ dum na Rome.[6] A gụrụ ọbá akwụkwọ ọhụrụ ahụ aha David Lubin, iji kwado ọrụ ya na ntọala nke IIA. N'ozuzu, ọbá akwụkwọ a mejupụtara ọbá akwụkwọ ọrụ ugbo nke abụọ kachasị ukwuu n'ụwa[5]

Ebe obibi akwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

N'afọ 1999, gọọmentị Ịtali (nke nwere ụlọ isi ụlọ ọrụ FAO) malitere ịrụzigharị oghere anụ ahụ nke ụlọ akwụkwọ ahụ.  Ọbá akwụkwọ ahụ emebere ọhụrụ gụnyere akụrụngwa maka ịnweta akụrụngwa eletrọnịkị, oghere ọnụ ụlọ nzukọ na ụlọ nyocha e-learning maka ọzụzụ kọmputa.  Ewu ụlọ ọhụrụ, nke Sartogo Architetti Associati mere[7] rụrụ malitere na 2002 ma wuchaa ya na 2005.

Ịga[dezie | dezie ebe o si]

A na-emeghe ọbá akwụkwọ ahụ maka ndị ọbịa na akwụkwọ ozi mmeghe.

A na-enye ohere ịntanetị maka ihe ọmụma FAO site na:

Ndepụta nke David Lubin Memorial Library[8] - gụnyere akwụkwọ edemede nke ihe ndị FAO bipụtara site na 1945. Ihe odide bibliographic maka ihe ndị FAO na-ebipụtaghị malitere laa azụ na 1976. Ndepụta ahụ nwekwara njikọ na ederede zuru ezu nke akwụkwọ FAO n'ịntanetị, mgbe ọ dị. Gbalịa onye na-ahụ maka ọbá akwụkwọ maka ozi gbasara ihe ndị na-abụghị FAO tupu afọ 1976.
The FAO Document Repository - nchịkọta dijitalụ nke akwụkwọ na mbipụta FAO, gụnyere akwụkwọ ndị na-abụghị nke FAO.[9] Akwụkwọ dị n'asụsụ niile nke FAO - Bekee, French, Spanish, Arabic, Chinese, na Russian.

Nchịkọta FAO[dezie | dezie ebe o si]

Ihe onwunwe nke ọbá akwụkwọ ahụ gụnyere nchịkọta nke akwụkwọ ndị bụ isi metụtara ihe dị ịrịba ama n'akụkọ ihe mere eme nke nchekwa nri, dị ka nkwupụta nke ndị nnọchiteanya 44 nke nzukọ mba ụwa nke dugara na ntọala nke FAO; "McDougall Memorandum;" akwụkwọ gbara World Food Conference nke 1974 gburugburu na akwụkwọ nke FAO Freedom from Hunger Campaign.[2][10] Ọbá akwụkwọ ahụ na-edobe mkpokọta ihe edere yana gbasara onye nwetara ihe nrite Nobel na onye isi FAO mbụ, Lord Boyd Orr. Akụkụ nke iwu ụlọ akwụkwọ ahụ gụnyere ichekwa ebe nchekwa ụlọ ọrụ FAO, gụnyere akụkọ a na-ebipụtaghị, nyocha tupu itinye ego na mmemme ọzụzụ etinyere na ọrụ ubi na mba ndị ka na-emepe emepe.

Ndị ọrụ FAO na ndị na-akwado ya nwere ike ịnweta nchekwa data na akwụkwọ akụkọ elektrọnik na isiokwu ndị ọkachamara nke FAO.

Nchịkọta Pụrụ Iche[dezie | dezie ebe o si]

Ọbá akwụkwọ ahụ na-enye ndị ọbịa na saịtị ohere ịnweta ọdịnaya nke ụlọ akwụkwọ nke International Institute of Agriculture mbụ. Nchịkọta IIA nwere ozi ndekọ ọnụ ọgụgụ zuru ezu gbasara ọnọdụ ọrụ ugbo zuru ụwa ọnụ n'ime ọkara mbụ nke narị afọ nke irí abụọ. Ọ gụnyekwara ọtụtụ nchịkọta pụrụ iche.

Ihe osise sitere na "Die Baeume und Straeucher des Waldes in botanischer und forstwirthschaftlichr Beziehung". Site na nchịkọta CIS.
Nchịkọta Cappelli

Onye isi oche nke abụọ nke IIA nyere ya, nchịkọta a gụnyere akwụkwọ 185 dị ụkọ, 20 n'ime ha bụ incunabula.

Ebe Mba Nile Na-ahụ Maka Ọhịa

Nchịkọta zuru ezu nke CIS - ebe nyocha nke e mepụtara na ebumnuche nke ịmepụta nchịkọta zuru oke nke akwụkwọ ndị metụtara ọhịa, ọhịa, na ụlọ ọrụ osisi.

Nchịkọta Marescalchi

Nchịkọta a nwere mpempe akwụkwọ, akwụkwọ akụkọ na akwụkwọ akụkọ nke A. Marescalchi, onye ọkà mmụta mmanya a ma ama na Undersecretary of State na Ministry of Agriculture nke Ịtali nyere.

Nchịkọta Giglioli

Nchịkọta nke narị afọ nke iri na itoolu nke nwere mpịakọta 10,000 na akwụkwọ nta gbasara ọrụ ugbo. Ọ gụnyere ihe ndekọ nke ezinụlọ Italo Giglioli, na foto na akwụkwọ ndị Giglioli dere (onye prọfesọ nke kemịkalụ ugbo na Mahadum Pisa onye sonyere na ntọala nke IIA)

Ihe ndekọ David Lubin[dezie | dezie ebe o si]

Ihe ndekọ David Lubin nke dị na FAO gụnyere akwụkwọ ozi, ihe odide, ihe mkpirisi na foto ndị metụtara nsogbu ọrụ ugbo ụwa na ọrụ nke International Institute of Agriculture. Obere akụkụ nke ihe ndekọ ahụ gụnyere akwụkwọ ozi onwe onye Lubin.

Ọbá akwụkwọ ahụ na-anabata ndị nchọpụta na David Lubin Archives, mgbe a rịọrọ ya.

Njikọ[dezie | dezie ebe o si]

  • AGLINET[11] bụ netwọk mba ụwa, nke afọ ofufo nke ọbá akwụkwọ ọrụ ugbo nke e hiwere na 1971 n'ime usoro nke International Association of Agriculture Librarians and Documentalists (IAALD). Ọbá akwụkwọ AGLINET na-ekerịta ihe onwunwe, nke mere na ọbá akwụkwọ ndị mmekọ niile nwere ohere ịnweta ozi ọrụ ugbo pụrụ iche, nke mpaghara mepụtara na mba ndị nwere ụlọ ọrụ AGLINet. Ọbá akwụkwọ ndị a na-enweta ihe onwunwe zuru oke, ọ bụghị naanị maka abamuru nke ọ́bá akwụkwọ ndị otu, kamakwa iji kwado ọ́bá Akwụkwọ ndị ọzọ n'ime mba / mpaghara ha.
  • Aquatic Commons[12] bu ebe chekwa dijitalụ na-emeghe na-ekpuchi mmiri okike, estuarine / brackish na mmiri dị ọcha. Ọ na-agụnye akụkụ niile nke sayensị, teknụzụ, njikwa na nchekwa nke gburugburu ebe obibi ndị a, ihe ndị dị ndụ na ihe onwunwe ha, yana akụkụ akụ na ụba, mmekọrịta mmadụ na ibe ya na nke iwu. Ọ bụ International Association of the Aquatic and Marine Science Libraries and Information Centers (IAMSLIC) na-eduzi ya na nkwado teknụzụ sitere na Project Office for International Oceanographic Data and Information Exchange (UNESCO-IOC / IODE) Programme. A na-edepụta ọtụtụ akwụkwọ elektrọnik dị na Aquatic Commons na nchekwa data Aquatic Sciences and Fisheries Abstracts (ASFA) nke FAO kwadoro.
  • AGORA Ọbá akwụkwọ ahụ na-etinye aka na mmemme AGORA nke FAO, otu n'ime mmemme anọ n'okpuru Research4Life, nke na-ezube ịkwalite agụmakwụkwọ nke ụmụ akwụkwọ, ngalaba na ndị nchọpụta na mba ndị na-emepe emepe.[13][14] AGORA na-enye ụlọ ọrụ ruru eru na mba ndị na-emepe emepe na mba 106 ma ọ bụ n'efu ma ọ bụ ọnụ ala ịnweta ọbá akwụkwọ dijitalụ dị ịrịba ama nke ihe karịrị akwụkwọ akụkọ 3000 na ngalaba nri, ọrụ ugbo, sayensị gburugburu ebe obibi na sayensị mmekọrịta mmadụ na ibe ya.

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. Harada (1979). "FAO Library: Worldwide Clearing House on Agriculture". News 6 (1). 
  2. 2.0 2.1 Walton (1985). FAO: The First 40 Years. Rome, Italy: Food and Agriculture Organization of the UN. ISBN 92-5-102319-0. 
  3. (1948) Library Classified Catalogue. Rome (Italy): FAO European Regional Office. 
  4. Basic Texts of the Food and Agriculture Organization of the United Nations. Volumes 1 and 2 (2011)."."
  5. 5.0 5.1 Phillips (1981). FAO: its origins, formation and evolution 1945-1981. 
  6. FAO conference proceedings (1950)."."
  7. Sartogo Architetti Associati. Archived from the original on 2013-02-18. Retrieved on 2019-07-19.
  8. David Lubin Memorial Library Catalogue. Archived from the original on 2017-07-27. Retrieved on 2023-08-13.
  9. FAO Document Repository
  10. Walton (1985). FAO: The First 40 Years. Rome, Italy: Food and Agriculture Organization of the UN. ISBN 92-5-102319-0. 
  11. AGLINET. Archived from the original on 2016-01-15. Retrieved on 2023-08-13.
  12. Aquatic Commons
  13. Agora. Archived from the original on 2019-10-23. Retrieved on 2012-12-11.
  14. Research4Life

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

  • Ebe obibi nke David Lubin Memorial Library
  • Ihe ngosi nke foto sitere na nchịkọta Centre International de Silviculture
  • Nchịkọta ihe oyiyi, faịlụ ọdịyo na akwụkwọ ederede zuru ezu metụtara Lord Boyd Orr, onye isi nchịkwa FAO mbụ.
  • Akwụkwọ ndekọ mmekọrịta nke ndị na-ahụ maka akwụkwọ FAO na-elekọta.