Ọmụmụ ụra

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Ihe ịrịba ama na ederede: Sömnförsök pågår (Nnyocha ụra na-aga n'ihu), ụlọ maka ọmụmụ ụra na ụlọ ọgwụ NÄL, Sweden.

Omumu ura bu ntule nke de edeko maka ihe omume nke ahu mmadu mgbe ana ehi ura.enwere uzo Omumu ura ise na egi uzo di iche iche na atule maka ejiri mara ora nakwa ora nke na adighi mma. Nkea gunyere agum akwukwo ura ndozi nke ntule na adighi ike ya na ntule ura nke ulo. Na ogwu, omumu ura aburula ihe bara uru3 iji choputa nakwa nchoputa otutu ura na adighi nma. Omumu ura adikwala oke mkpa na.ihe gbasara isi, nke ha wetara ihe na ihe omumu nke uburu isi ya na ihe ndi ozo gbasara isi nke ura na adighi mma na ura nke di nma. Nke a enyela ohere ka eme nchoputa maka ihe di na etite ura na agwa nakwa ihe ndi banyere isi.

Ngwa[dezie | dezie ebe o si]

Dabere na usoro a na-eji eme ihe, ọmụmụ ụra nwere ike inye aka chọpụta ma ọ bụ wepụ nsogbu ndị a:

  • Nsogbu iku ume metụtara ụra, dị ka apnea ụra[1][2]
  • Nsogbu ụra metụtara nkụchi[1]
  • Nsogbu mmegharị nke metụtara ụra, dị ka nsogbu mmegharị aka oge, nke na-emegharị ụkwụ, ụkwụ, ma ọ bụ ogwe aka ugboro ugboro n'oge ụra.[2][1] Enwere ike iji ọmụmụ ụra chọpụta ma ọ bụ wepụ ọrịa ụkwụ na-enweghị ntụsara ahụ (RLS). Otú ọ dị, a na-achọpụta RLS na-adabere na ihe ịrịba ama na mgbaàmà, akụkọ ahụike, na nyocha ahụike.[1]
  • Nsogbu ihi ụra n'abalị (innuchuihu): nke nrụgide, ịda mbà n'obi, agụụ, ahụ erughị ala, ma ọ bụ nsogbu ndị ọzọ kpatara.[2]
  • Nsogbu ụra nke na-akpata oke ike ọgwụgwụ n'ehihie, dị ka narcolepsy ma ọ bụ nsogbu ụra circadian rhythm.[1][2]
  • Nsogbu na omume abalị, dị ka ihi ụra, egwu abalị, ma ọ bụ ịsa ahụ n'àkwà
  • Bruzi ma ọ bụ ịcha ezé n'oge ụra
  • Nsogbu ihi ụra n'ehihie n'ihi ịrụ ọrụ n'abalị ma ọ bụ ọrụ ntụgharị. A na-akpọ nsogbu ụra a nsogbu ụra ọrụ ọrụ.[2]
  • Nnyocha ụra nwekwara ike ikpebi nsogbu na ọkwa ụra. Ụdị ụra abụọ bụ isi bụ mmegharị anya na-adịghị ngwa ngwa (NREM) na ụra mmegharị anya ngwa ngwa (REM). Dị ka o kwesịrị, usoro anọ ruo ise nke NREM na REM na-eme ka ụra abalị. Mgbanwe na okirikiri a nwere ike ime ka o sie ike ihi ụra nke ọma.[2]

Ụdị[dezie | dezie ebe o si]

Polysomnogram[dezie | dezie ebe o si]

Polysomnography na-edekọ ọtụtụ ọrụ ahụ n'oge ụra, gụnyere ọrụ ụbụrụ, mmegharị anya, ikuku oxygen na carbon dioxide, obi na ụda, ume na ụda, ikuku na-agafe n'ọnụ na imi, ịsụ ude, mmegharị ahụ, na mmegharị obi na afọ.[2] A na-emekarị ule ndị a n'abalị n'ụlọ ọgwụ ma ọ bụ n'ụlọ ihi ụra. Nnyocha Polysomnogram nwere ike inye nghọta banyere nsogbu na-eme.[3]

Ule ụra nke ọtụtụ oge (MSLT)[dezie | dezie ebe o si]

MSLT na-atụle, site na ọtụtụ ohere ụra n'otu ụbọchị, ogologo oge ọ na-ewe mmadụ ihi ụra. Ọ na-ekpebi ma ụra REM ọ na-apụta mgbe ị na-ehi ụra.[2][4] A na-emekarị ya ozugbo a mụsịrị ya n'otu abalị. Ule a bụ ọkọlọtọ iji nwalee narcolepsy na idiopathic hypersomnia.[5]

Nkwado nke ule anya (MWT)[dezie | dezie ebe o si]

Ule a na-atụle ma mmadụ nwere ike ịnọ na-amụ anya n'oge ọ na-amụkarị.[2][4] Dị ka MSLT, a na-eme MWT n'ụlọ nyocha ụra karịa oge 4 - 5. Oge ụra na-amalite nke na-erughị nkeji iri na-egosi ụra gabigara oke n'ehihie.

Ule ụra n'ụlọ (HST)[dezie | dezie ebe o si]

Ihe ndị a na-agụnye onye a na-amụ ụra na-anata ihe nyocha a na-ebugharị ebugharị ma nwee ike ịgụnye ihe ndị ọzọ dị ka mkpịsị aka na ihe mmetụta ikuku. Ihe ndị a tụrụ gụnyere oxygen saturation, obi, ikuku na-aga, mmegharị ahụ, oge a na-etinye na-eku ume, ọnọdụ ụra, na ụbụrụ ụbụrụ.[6]

Ajụjụ ụra[dezie | dezie ebe o si]

  • Ajụjụ ụra ụmụaka Tayside: Ajụjụ iri maka nsogbu ụra n'ime ụmụaka dị n'agbata otu afọ na afọ ise.[7][8][9]
  • Ajụjụ ọnụ maka omume ụra ụmụaka.[10]
  • Cleveland Adolescent Sleepiness Questionnaire (CASQ): E nwere ihe iri na isii iji tụọ oke ụra n'ehihie n'ime ndị nọ n'afọ iri na ụma dị afọ 11-17.[11]

Nnyocha ụra abụwo ihe dị mkpa maka nyocha nke nkà mmụta uche ụra. Mpaghara nke psychology ụra na-enyocha ihe ndị metụtara ahụike, na omume nke ụra na nsogbu ụra dị mma yana ọrụ neuroscience na ụbụrụ na-emetụta ụra, yana ọmụmụ nke circadian rhythms.[12]

Ndị na-ahụ maka ọmụmụ ụra[dezie | dezie ebe o si]

Ndị ọkachamara n'ụra bụ ndị dọkịta nwere asambodo na ọgwụ ụra. Ndị dọkịta ruru eru inye iwu maka ọmụmụ ụra gụnyere:

  • Dọkịta na-ahụ maka nlekọta isi

Dọkịta nke na-enye onye nwere nchegbu ahụike mmekọrịta mbụ.[13]

  • Ndị ọkachamara n'ụra

Ndị dọkịta na-ahụ maka ọgwụ ụra nwere asambodo na ụlọ ọrụ agafeela ọzụzụ pụrụ iche na nyocha iji hụ na ha nwere ike ịchọpụta nsogbu niile metụtara ụra, gụnyere apnea ụra.[14]

  • Ọkachamara n'ihe gbasara akwara

Onye na-ahụ maka akwara na-agwọ ọrịa ndị na-emetụta ụbụrụ, ọkpụkpụ azụ, na akwara.[15]

  1. 1.0 1.1 1.2 1.3 1.4 Sleep Studies | National Heart, Lung, and Blood Institute (NHLBI). www.nhlbi.nih.gov. Retrieved on 2019-04-26.
  2. 2.0 2.1 2.2 2.3 2.4 2.5 2.6 2.7 2.8 Sleep Disorder Diagnosis Through a Sleep Study (en). WebMD. Retrieved on 2019-04-26.
  3. Polysomnography (sleep study) - Mayo Clinic. www.mayoclinic.org. Retrieved on 2019-04-18.
  4. 4.0 4.1 Medicaid Policies.
  5. Multiple Sleep Latency Test - Overview and Facts. sleepeducation.org. Retrieved on 2019-04-18.
  6. Do At Home Sleep Studies Really Work (en-US). Sleep.org. Archived from the original on 2019-04-18. Retrieved on 2019-04-18.
  7. McGreavey (September 2005). "The Tayside children's sleep questionnaire: a simple tool to evaluate sleep problems in young children". Child: Care, Health and Development 31 (5): 539–544. DOI:10.1111/j.1365-2214.2005.00548.x. ISSN 0305-1862. PMID 16101649. 
  8. Tayside Children's Sleep Questionnaire (TCSQ). www.thoracic.org. Archived from the original on 2023-07-10. Retrieved on 2021-07-21.
  9. Rajaee Rizi (2022-08-24). "Reliability, validity, and psychometric properties of the Persian version of the Tayside children's sleep questionnaire" (in en). Sleep and Biological Rhythms. DOI:10.1007/s41105-022-00420-6. ISSN 1479-8425. 
  10. Fallahzadeh (2015-07-01). "Validity and reliability related to the Persian version of the Children's Sleep Habits Questionnaire" (in en). Sleep and Biological Rhythms 13 (3): 271–278. DOI:10.1111/sbr.12114. ISSN 1479-8425. 
  11. Aghajani (2020-07-01). "Cleveland Adolescent Sleepiness Questionnaire (CASQ): a translation and validation study of the Persian version" (in en). Sleep and Biological Rhythms 18 (3): 209–215. DOI:10.1007/s41105-020-00257-x. ISSN 1479-8425. 
  12. Sleep Psychology (en). www.apa.org. Retrieved on 2019-04-18.
  13. Primary care physician
  14. [1]"What is a Sleep Specialist?"
  15. [2]"What is a Neurologist?"