Ọrụ Na-arụ Ọrụ n'Ime Obodo

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Ọrụ ime obodo
Nyocha ụlọ ọrụ Isi ụlọ ọrụ Washington, DC
Onye isi ụlọ ọrụ

Ọrụ Utilities nke United States ( RUS ) na-ahụ maka mmemme na-enye ihe ma ọ bụ nkwalite maka obodo ime obodo .  Ndị a egwu mmiri na ọkụ mkpofu, ọkụ eletrik, na ọrụ iwu.  [1] Ọ bụ ngalaba na-arụ ọrụ nke ụlọ ọrụ USDA Rural Development Agency nke United States Department of Agriculture (USDA).  Emepụtara ya na 1935 dị ka Njikwa Electrification nke ime obodo ( REA ), ụlọ ọrụ New Deal na-akọwa ime obodo

Nchịkọta[dezie | dezie ebe o si]

RUS na-enye mmemme ndị a:

  • Mmiri na gburugburu ebe obibi: na-enye aka ego maka mmiri ọñụñụ, ọwa mmiri ịdị ọcha, ihe mkpofu siri ike na ebe mmiri na-ekpofu mmiri n'ime ime obodo na obodo nwere mmadụ 10,000 ma ọ bụ obere. [1]
  • Mmemme eletriki: na-enyere aka idobe, gbasaa, kwalite na imeziwanye akụrụngwa eletrik nke ime obodo. Ọ na-akwado njikwa n'akụkụ ihe achọrọ, mmemme nchekwa ike na nchekwa, yana sistemu ike mmeghari ohuru na n'èzí. [1]
  • Nzikọrịta ozi: na-enyere aka ibuga akụrụngwa nkwukọrịta ime obodo. [1]

Enyemaka ego[dezie | dezie ebe o si]

[2]Ngụkọta nke 890 ime obodo eletri na 800 ime obodo telecommunications utilities na 47 steeti, Puerto Rico, Virgin Islands, Guam, Marshall Islands, Northern Mariana Islands, na Federated States nke Micronesia enwetawo ị ego.  Ihe dị ka ime obodo 7,200 na-eje ozi site na-eme ego anatara site na mmiri na-akpa ego n'efu na nri.

Na 2023, RUS na-ahụ maka ịchọ ReConnect;  Ngalaba Agriculture na-elekọta mmemme mmemme Biden a [1] iji gbochie ịntanetị brọdband na mpaghara ime obodo America Marshall Islands

Ime obodo Electrification nchịkwa[dezie | dezie ebe o si]

  RUS sitere na Ngalaba Electrification nke ime obodo (REA), otu n'ime ụlọ ọrụ emebere n'okpuru New Deal na 1935 iji kwalite ime obodo .  Emepụtara REA site n'aka ndị isi na Mee 11, 1935, site n'aka Onye isi ala Franklin D. Roosevelt .  [1] Edebere n'afọ na-esote, Iwu Ime Electrification nke ime obodo nyere ego ndị na-ebute ụzọ nke ụzọ nkesa ọkụ eletrik iji jee ozi n'ime ime obodo United States

[3]N'afọ 1930, US ndu Europe n'inye ọkụ eletrịka n'ime ime obodo.  Na 1934, ihe na- mgbochi 11% nke ugbo US nwere ọkụ eletrik.  N'otu awụ ahụ, na France na Germany, ihe mmụta nke nta ka ọ bụrụ 90% nke ugbo nwere ọkụ eletrik.  Nkwado site na 1936 Rural Electrification Act REA nyere mbịnye ego na ndị ọbịa ndị ọzọ nye ndị otu ime obodo na-esobe sistemu ike nke ha ma bụrụ otu n'ime mmemme New Deal kacha aga nke ọma.  [1] Ka ọ na-erule afọ 1937, e na-eje ozi ọtụtụ ụlọ ọrụ ike obodo na mba niile.  N'afọ 1939, akara 288,000 ọkụ ọkụ eletrik ha site n'aka ọrụ ụlọ ọkụ n'ime ime obodo.  Ọtụtụ n'ime ndị otu eletiriki akwụkwọ ma nata ego n'aka REA.  Ka ọ na-erule 1942, ihe ihe nke nta ka ọ bụrụ 50% nke ugbo US nwere ọkụ eletrik, na 1952 ihe nkiri nke nta ka ọ bụrụ ugbo US niile nwere ọkụ eletrik.

N'okpuru Iwu nhazi nke Ngalaba Agriculture nke 1994, ndị ọrụ ime obodo (RUS) na-etinye uche na REA

  • Ọmụmụ ihe dị anya na onyinye enyemaka na mmemme ego telemedicine
  1. 1.0 1.1 1.2 Rural Utilities Service. USDA. Retrieved on 3 March 2016.
  2. Rural Utilities Service. Federal Register. Retrieved on 3 March 2016.
  3. FDR: The New Deal Years, 1933–1937, pages 491–92, by Kenneth S. Davis.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

  • Official website