Ụgbọ mmiri
Boötes / boh - OH - teez ) boh- igwe-mịpị na mbara igwe nke dị n'agbata 0° na +60° declination, yana awa 13 na 16 nke nrịgo ziri ezi na mbara igwe . Aha ahụ sitere na Àtụ:Language with name </link> , nke sitere na Greek </link> Boṓtēs ' onye na-achị ehi ' ma ọ bụ ' onye na-akọ ugbo ' (n'ụzọ ụzọ, 'onye ụgbọ ala '; sitere na βοῦς</link> boûs ' ehi ').
Otu n'ime m 48 nke onye na-egosi mbara igwe nke mbụ afụ abụọ Ptolemy ike, Boötes bụzi otu n'ime mgbọ 88 nke oge a . O nwere ikike nke anɔnu na- Mamamaka na mbara igwe, nnukwu oroma Arcturus . Epsilon Boötis, ma ọ bụ Izar, bụ ọtụtụ ịgba mara mma nke ama ama na ndị na-ekiri mbara igwe . Boötes bụ ebe obibi nke ọtụtụ ndị ọzọ ndị ọzọ na-mkpọpụta ndị na-akpọkpọ, n'elu alụ elu nke anọ na 21 ọzọ akụkụ nke ise, na-eme ka ngagharị nke 29 na-ahụ anya na anya gba ɔtọ.
[1]Na Nche oge ochie, a maara akwụkwọ nke Boötes dị ka SHU. PA. O Chem aboo Kuru bụ Onye NDú ndúgide ịnya n'ihu. [3] O nwere ike ịbụ na mmị anụ ndị dị n'ihu ụkwụ na-amị anya Boötes n' Ijipt oge ochie, nke yiri nke ehi nke ọma nke Berio chepụtara na mbụ dị ka "ụkwụ ehi" nke Berio.
- ↑ Berio (2014). "The Celestial River: Identifying the Ancient Egyptian Constellations". Sino-Platonic Papers 253.