Gaa na ọdịnaya

Ụgbọ mmiri Alice nke Dunk

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Ụgbọ mmiri Alice nke Dunk
mmádu
Ụdịekerenwanyị Dezie
Aha enyereAlice Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya1686 Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya1802 Dezie
Ọrụ ọ na-arụhistorian Dezie
AgbụrụNdi Afrika nke Amerika Dezie

Alice nke Dunk's Ferry (nwuru na 1802) bụ ohu onye America America, onye na-anakọta ụtụ na narị afọ[1] bụ "otu n'ime ndị ọkọ akụkọ ihe mere eme nke Black America n'oge mbụ". [1]

Oge ọ malitere

[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Alice n'ịbụ ohu na Philadelphia nye ndị nne na nna bụ ohu, nke e si na Barbados wetara na North America colonial. O kwuru na a mụrụ ya n'ihe dịka 1686, nke gaara eme ya 116 mgbe ọ nwụrụ.[1] Ọ biri na Filadelfia ruo mgbe ọ dị afọ iri mgbe a kpọgara ya na Dunk's Ferry na Bucks County, Pennsylvania, [1] ihe dị ka kilomita iri na asaa n'akụkụ Osimiri Delaware, ebe ọ nọrọ ruo oge ndụ ya niile.[2] Ruo afọ 40, ọ na-anakọta ego iji gafee osimiri ahụ, [3] na-arụ ọrụ maka nna ukwu aha ya bụ Samuel Carpenter, enyi nke William Penn. [2]

Akụkọ ihe mere eme

[dezie | dezie ebe o si]

A maara Alice dị ka "Alice of Dunk's Ferry", na-enweta aha dị ka onye na-anụ ọkụ n'obi ma na-adọrọ mmasị nke na-enwe mmasị ịkọrọ ya ihe ndị ọ na-echeta n'afọ ndị mbụ ya.[1] Ebe ọ hụrụ ka Philadelphia na-etolite site na "ebe obibi osimiri mbụ gaa n'isi obodo nke mba ọhụrụ", ọ ghọrọ ọkọ akụkọ ihe mere eme a ma ama.[3] Jessie Carney Smith dere na:   Ya mere, Alice ghọrọ otu n'ime ndị ọkọ akụkọ ihe mere eme nke mbụ na America na isi mmalite nke ozi maka ndị nwere ohere ịgwa ya okwu.[1] Ọ bụ ezie na, dị ka ọtụtụ ndị ohu, ọ pụghị ịgụ ihe ma ọ bụ ide ihe, ọ na-enwe mmasị ka a na-agụrụ ya Bible, [2], a kwanyere ya ùgwù n’ihi inwe “oké nkwanye ùgwù maka eziokwu.”[1] Ekwuru na Alice mụnyere ọkpọkọ William Penn (1644–1718), onye guzobere Pennsylvania, [1] na mee ka amara Thomas Story.[2] Na akụkọ ndụ ya Eccentric; ma ọ bụ, Ihe ncheta nke agwa ụmụ nwanyị dị ịrịba ama, oge ochie na nke ọgbara ọhụrụ, Isaiah Thomas (onye guzobere American Antiquarian Society) dere na:  

Afọ ndị ikpeazụ na ọnwụ

[dezie | dezie ebe o si]

N'afọ 96-100, Alice ji nwayọọ nwayọọ tụfuo anya ya mana, ọ bụ ezie na ọ kpuru ìsì, ọ nọgidere bụrụ onye maara nke ọma n'ịkụ azụ: [1] "ọ pụghị ịbụ onye na-adịghị arụ ọrụ". Mgbe ọ dị ihe dị ka afọ 102, anya ya laghachiri, na-emeziwanye nke ọma nke na ọ nwere ike ịghọta ihe na-agagharị agagharị, ọ bụ ezie na ọ pụghị ịmata ọdịiche dị n'etiti ndị mmadụ. Thomas kọrọ na "tupu ọ nwụọ ntutu isi ya ghọrọ ihe na-acha ọcha kpamkpam na ezé ikpeazụ ya na-ada n'isi ya mgbe ọ dị afọ 116". Ọ nwụrụ, na 1802, na Bristol, Pennsylvania . [1]

N'afọ ndị na-adịbeghị anya, e meela mgbalị ịkọ akụkọ Alice na ịnakwere ihe nketa nke ịgba ohu, gụnyere site na Christ Church, Philadelphia, ebe ọ bụ onye na-efe ofufe ogologo oge.[4] A na-ekwu na Alice na-agba ọsọ n'elu ịnyịnya gaa na Christ Church kwa Sunday mgbe ọ dị afọ 95. Taa, ihe ncheta granite na-egosi ebe Dunk's Ferry, otu n'ime ụzọ ụgbọ mmiri mbụ dị otú ahụ na United States.[5] Dr Audrey Henry, onye otu akụkọ ihe mere eme nke obodo ahụ, kwuru na 2015 na:   A na-aja ya mma maka ọrụ ọchụnta ego ya a na-eleghara anya, dị ka ịmepụta azụmaahịa, ịnakọta onyinyo ka etinye ya na nnu na barrels ma ree ya na Philadelphia, na ụgbọ mmiri na-aga njem.[2]

Ihe odide

[dezie | dezie ebe o si]
  1. 1.0 1.1 1.2 1.3 Smith (1996). Notable Black American women. New York: Gale Research. ISBN 978-0-8103-9177-2. 
  2. 2.0 2.1 Colimore (7 June 2015). Marking Juneteenth with slave's tale. The Philadelphia Inquirer. Retrieved on 2021-03-23.
  3. Alice. The Library Company of Philadelphia. Retrieved on 2021-03-23.
  4. Giving Face to a legend: Alice. Christ Church. Archived from the original on 2021-02-25. Retrieved on 2021-03-23.
  5. Comegno. Life of enslaved ferry operator honored. Courier-Post. Retrieved on 2021-03-23.