Ụkpụrụ njikwa ozi ugbo

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Agricultural Information Management Standards (AIMS)
Usòrò:Agricultural Information Management Standards (AIMS) logo.jpg
Adreesị weebụÀtụ:URL
Commercial?No
Ụdị na saịtịCommunity of Practice
Ndebanye ahaOptional
DịEnglish
Agbam onya2006
Current statusOnline

Agricultural Information Management Standards (AIMS) bụ ebe nrụọrụ weebụ nke Food and Agriculture Organization of the United Nations (FAO) na-achịkwa maka ịnweta na ikwurịta ụkpụrụ njikwa ozi ugbo, ngwaọrụ na usoro na-ejikọ ndị ọrụ ozi n'ụwa niile iji wuo obodo zuru ụwa ọnụ. Enwere ike ịchọta ụkpụrụ njikwa ozi, ngwaọrụ na ezigbo omume na AIMS:

  • iji kwado mmejuputa ozi na ihe ọmụma a haziri ahazi na nke jikọtara ọnụ iji mee ka ụlọ ọrụ na ndị mmadụ si n'ọnọdụ teknụzụ dị iche iche wuo usoro ozi na-emeghe ma na-arụkọ ọrụ ọnụ.
  • inye ndụmọdụ banyere otu esi elekọta, gbasaa, kesaa ma nyefee ozi sayensị ọrụ ugbo.
  • iji kwalite omume ọma a na-eji eme ihe n'ọtụtụ ebe ma dị mfe itinye n'ọrụ, na;
  • iji kwalite obodo nke omume ndị na-elekwasị anya na mmekọrịta, reusability na imekọ ihe ọnụ.

Ndị ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

Ebumnuche AIMS bụ maka ndị ọrụ ozi - ndị na-ahụ maka ọbá akwụkwọ, ndị njikwa ozi, ndị mmepe ngwanrọ - mana ọ na-amasịkwa ndị nwere mmasị na ihe ọmụma na ịkekọrịta ozi. Ihe ịga nke ọma nke AIMS na-adabere na obodo ya na-eru oke oke iji gosipụta na itinye ego na ụkpụrụ mmekọrịta nwere nloghachi.

Obodo[dezie | dezie ebe o si]

AIMS nwere obodo 9 nke omume. Ebumnuche ha bụ ikwurịta ma kesaa ozi gbasara atụmatụ dị iche iche na-aga n'ihu n'okpuru nche anwụ AIMS. AIMS na-akwado imekọ ihe ọnụ site na forums na blọọgụ n'etiti ụlọ ọrụ na ndị mmadụ n'otu n'otu chọrọ ịkekọrịta nka banyere otu esi eji ngwá ọrụ, ụkpụrụ na usoro. Ọzọkwa, a na-ebipụta akụkọ na ihe omume na AIMS dị ka akụkụ nke ohere 'otu nkwụsị' ya maka mmekọrịta na reusability nke ihe ọmụma. Obodo AIMS na-elekwasị anya na ndị ọrụ ugbo zuru ụwa ọnụ, gụnyere ndị na-enye ozi, site na ụlọ ọrụ nyocha, ụlọ ọrụ agụmakwụkwọ, ụlọ ọrụ mmụta na mgbasawanye yana ngalaba onwe.

Ihe ndị dị na ya[dezie | dezie ebe o si]

Okwu[dezie | dezie ebe o si]

  • AGROVOC bụ okwu zuru oke nke nwere ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ echiche 40,000 n'ihe karịrị asụsụ 20 na-ekpuchi ngalaba isiokwu na ọrụ ugbo, ọhịa na ịkụ azụ yana isiokwu ndị na-agafe agafe dị ka iji ala eme ihe, ndụ ime obodo na nchekwa nri.[1] Ọ na-eme ka nkọwa data dị mma iji mee ka ọtụtụ ebumnuche njikọta: mmekọrịta, reusability na imekọ ihe ọnụ.[2] N'ime mmụọ nke imekọ ihe ọnụ a, AGROVOC na-arụkwa ọrụ na òtù ndị ọzọ na-eji usoro Linked Open Data iji jikọta okwu ma wuo ọkpụkpụ azụ nke ọgbọ na-esote nke data ịntanetị; data nke a na-egosi ọ bụghị naanị maka ụdị kamakwa maka nkọwa. Ọ bụ ndị obodo zuru ụwa ọnụ nke ndị na-ahụ maka ọbá akwụkwọ, ndị na-akọwa okwu, ndị njikwa ozi na ndị mmepe ngwanrọ na-eji VocBench, onye nchịkọta okwu dị iche iche, nke dabeere na weebụ na ngwá ọrụ njikwa ọrụ nke na-enye ohere maka nhazi n'otu oge, nke a na-ekesa.[3][4]
  • Na mgbakwunye na AGROVOC, AIMS na-enye ohere ịnweta okwu ndị ọzọ dị ka Geopolitical ontology na Fisheries Ontologies. A na-eji ontology nke Geopolitical mee ihe iji mee ka mgbanwe data na ịkekọrịta n'ụzọ a kapịrị ọnụ n'etiti usoro na-achịkwa ozi gbasara mba na / ma ọ bụ mpaghara. E mepụtara netwọk nke ontologies azụ dị ka akụkụ nke NeOn Project ma ọ na-ekpuchi mpaghara ndị a: Mmiri: maka akụkọ ọnụ ọgụgụ, ikike (EEZ), gburugburu ebe obibi (LME), Ụdị: nhazi taxonomic, nhazi azụmahịa ISSCAAP, ihe onwunwe mmiri, ala, ngwaahịa azụ, ụdị ụgbọ mmiri na nha, ụdị Gear, AGROVOC, ASFA.[5]
  • AgMES bụ dị ka oghere aha e mere iji tinye mgbatị ọrụ ugbo maka okwu na mmezi site na oghere metadata dị ka Dublin Core ma ọ bụ AGLS, nke a na-eji maka Ihe Ozi dị ka akwụkwọ, dịka ọmụmaatụ dị ka akwụkwọ akwụkwọ, akwụkwọ, ebe nrụọrụ weebụ, akwụkwọ, wdg.[6]
  • Linked Open Data (LOD) - Enabled Bibliographic Data (LODE-BD) Recommendations 2.0 bụ ngwá ọrụ ntụaka nke na-enyere ndị na-enye data bibliographic aka ịhọrọ usoro koodu kwesịrị ekwesị dịka mkpa ha si dị iji mee ka mgbanwe metadata dị mfe site, dịka ọmụmaatụ, iwu crosswalks n'etiti usoro data mpaghara ha na usoro eji eme ihe n'ọtụtụ ebe ma ọ bụ ọbụna na nnọchiteanya Linked Data

Ngwá Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

  • AgriDrupal Archived Wayback Machine bụ ma usoro ngwọta maka njikwa ozi ugbo na obodo nke omume gburugburu ngwọta ndị a. Ndị AgriDrupal bụ ndị na-arụ ọrụ na obodo nke ndị ọkachamara na njikwa ozi ugbo ma na-anwale ihe ngwọta IM na Drupal.[7]
  • AgriOcean DSpace E debere Wayback Machine bụ njikọ aka nke ụlọ ọrụ United Nations nke FAO na UNESCO-IOC / IODE iji nye ụdị DSpace ahaziri ahazi. Ọ na-eji ụkpụrụ maka metadata, thesauri na okwu ndị ọzọ a na-achịkwa maka oceanography, sayensị mmiri, nri, ọrụ ugbo, mmepe, ịkụ azụ, ọhịa, ihe ndị sitere n'okike na sayensị ndị ọzọ metụtara ya.[8]
  • VocBench bụ ngwá ọrụ njikwa okwu ọtụtụ asụsụ nke dabeere na weebụ nke FAO mepụtara ma bụrụ nke MIMOS Berhad kwadoro. Ọ na-agbanwe thesauri, ndepụta ikike na glossaries n'ime atụmatụ echiche SKOS / RDF maka iji na gburugburu data ejikọrọ. VocBench na-ejikwa usoro ọrụ na usoro nchịkọta akụkọ nke na-apụta site na mgbanwe okwu dịka ikike / ọrụ onye ọrụ, nkwenye na nsụgharị. VocBench na-akwado ọtụtụ ndị ọrụ na-eto eto, gụnyere ndị na-ahụ maka okwu zuru ụwa ọnụ na-achịkwa AGROVOC.[9]
  • WebAGRIS bụ usoro Web nke ọtụtụ asụsụ maka ntinye data, nhazi na mgbasa ozi (site na Ịntanetị ma ọ bụ na CD-Rom), nke ozi gbasara ọrụ ugbo. Ọ dabeere na ụkpụrụ ndị a na-ahụkarị nke ntinye data na usoro mgbasa ozi (XML, HTML, ISO2709), yana usoro nhazi isiokwu na AGROVOC.[10]

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

  • AgriFeeds bụ ọrụ nke na-enye ndị ọrụ ohere ịchọ ma nyochaa akụkọ na ihe omume site na ọtụtụ isi mmalite ozi ugbo na ịmepụta nri omenala dabere na nzacha ndị a na-etinye.[11] E mere AgriFeeds na CIARD (Coherence in Information for Agricultural Research for Development). N'ime CIARD, ndị mmekọ mepụtara ma tinye AgriFeeds n'ọrụ bụ FAO na GFAR. AgriFeeds na-elekọta ugbu a site na FAO.
  • AGRIS bụ nchekwa data zuru ụwa ọnụ nke nwere ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ nde 3 nke ndekọ bibliographical na sayensị na teknụzụ ọrụ ugbo. Ọ bụ FAO na-elekọta nchekwa data ahụ, na ọdịnaya nke ihe karịrị 100 ụlọ ọrụ na-ekere òkè si mba 65.[12]
  • CIARD Routemap to Information Nodes and Gateways (RING) bụ ọrụ a na-etinye n'ime CIARD ma GFAR na-eduzi ya. RING bụ ndekọ zuru ụwa ọnụ nke ọrụ weebụ nke na-enye ohere ịnweta ụdị ozi ọ bụla metụtara nyocha ọrụ ugbo maka mmepe (ARD). Ọ na-enye ndị na-enye ozi ohere ịdebanye aha ọrụ ha n'ụdị dị iche iche ma si otú a mee ka ọ dịrị mfe ịchọpụta isi mmalite nke ozi metụtara ọrụ ugbo n'ụwa niile.[13]
  • Kemgbe Jenụwarị 2011, AIMS na-akwado E-LIS, ebe nchekwa eletrọniki mba ụwa maka ọbá akwụkwọ na sayensị ozi (LIS). E-LIS na-eguzobe, na-achịkwa ma na-elekọta site n'aka otu mba ụwa nke ndị na-ahụ maka ọbá akwụkwọ 73 na ndị ọkà mmụta sayensị ozi sitere na mba 47 na nkwado maka asụsụ 22. Ọ bụ n'efu, kwekọrọ na Open Access (OA) movement ma bụrụ ụlọ ọrụ afọ ofufo. Ka ọ dị ugbu a, ọ bụ ebe nchekwa mba ụwa kachasị ukwuu na mpaghara LIS. Ịchọta ma ọ bụ ịnyagharị E-LIS bụ ụdị ọtụtụ asụsụ, ahụmịhe ọdịbendị, ihe atụ nke ihe enwere ike ime site na ebe nchekwa ihe ochie iji mee ka ndị ụwa dị n'otu.[14]
  • VEST Registry bụ katalọgụ nke okwu ndị a na-achịkwa (dị ka faịlụ ikike, usoro nkewa, map echiche, ndepụta ndị a na'achịkwa, akwụkwọ ọkọwa okwu, ontologies ma ọ bụ isiokwu isiokwu); metadata set (metadata element set, namespaces na profaịlụ ngwa); na ngwaọrụ (dị ka ngwanrọ njikwa ọbá akwụkwọ, usoro njikwa ọdịnaya ma ọ bụ ngwanrọ nchekwa akwụkwọ). Ọ na-echegbu onwe ya karịsịa na ịnakọta na idebe usoro metadata maka ihe ọ bụla. Mmetụta nke VEST Registry bụ inye ụlọ mkpuchi maka ngwaọrụ, metadata na okwu eji eme ihe na nri, ọrụ ugbo, mmepe, ịkụ azụ, ọhịa na njikwa ozi sitere n'okike.

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

  • AGRIS
  • AGROVOC
  • E-LIS
  • IMARK
  • Ọdịdị ala na ndọrọ ndọrọ ọchịchị

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. Sini (2007). Basic Guidelines for Managing AGROVOC. Food and Agriculture Organization of the United Nations. Retrieved on February 22, 2022.
  2. Agricultural Information Systems and Common Exchange Standards (2005). Retrieved on 2011-08-01.
  3. AGROVOC Community. Retrieved on 2011-08-01.
  4. VocBench Homepage. Archived from the original on 2012-07-30. Retrieved on 2011-08-01.
  5. Revised and enhanced fisheries ontologies. Retrieved on 2011-08-01.
  6. AgMES - Agricultural Metadata Element Set. DDC. Retrieved on February 22, 2022.
  7. AgriDrupal: repository management integrated into a content management system. Retrieved on 2011-08-01.
  8. AgriOcean DSpace : FAO and UNESCO/IOC-IODE Combine Efforts in their Support of Open Access. Archived from the original on 2011-08-29. Retrieved on 2011-08-01.
  9. VocBench: vocabulary editing and workflow management. Archived from the original on 2012-03-28. Retrieved on 2011-08-01.
  10. Kaloyanova (2006). FAO's experience in metadata exchange from CDS/ISIS bibliographic databases using XML format, compliant to Dublin Core standard. Retrieved on February 22, 2022.
  11. Salokhe (2008). AgriFeeds: The Agricultural News and Events Aggregator. Food and Agricultural Organization of the United Nations. Retrieved on February 22, 2022.
  12. Knowledge and information sharing through the AGRIS Network. Archived from the original on 2011-08-17. Retrieved on 2011-08-01.
  13. The CIARD RING, an infrastructure for interoperability of agricultural research information services (2010). Retrieved on 2011-08-01.
  14. E-LIS: an international open archive towards building open digital libraries (2005). Archived from the original on 2012-03-22. Retrieved on 2011-08-02.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]