Ụlọ Ọrụ Bankụ Ụwa

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Ụlọ Ọrụ Bankụ Ụwa
otu
webụsaịtịhttps://www.worldbank.org/wbi Dezie

Ụlọ akụ mba ụwa bụ ngalaba na-ewuli ikike nke Bank World . Ọ na-enye mmemme mmụta, ndụmọdụ amụma na enyemaka aka aka nye ndị na-eme amụma, ụlọ ọrụ gọọmentị na ndị na-abụghị gọọmentị, na ndị na-eme mmepe nke mba ndị ka na-emepe emepe . Akọwapụtara ikike maka mmepe nke WBI dị ka "ikike nke ndị mmadụ n'otu n'otu, ụlọ ọrụ, na ọha mmadụ niile iji dozie nsogbu, mee nhọrọ ziri ezi, hazie ihe ha ga-ebute ụzọ na ịhazi ọdịnihu ha, yana imejuputa mmemme na ọrụ, ma kwado ha ka oge na-aga." [1]

Akụkọ ihe mere eme[dezie | dezie ebe o si]

Akpọrọ WBI aha mbụ Economic Development Institute nke hiwere na 1955. A kpọgharịrị ya aha World Bank Institute na 2000.

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

Agụnyere oke n'etiti akaụntụ ndị ahụ na njirimara

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

mmepe nke WBI dị ka "ikike nke ndị mmadụ n'otu n'otu, ụlọ ọrụ, na ọha mmadụ niile iji dozie

Àtụ:World Bank