Ụlọ ọrụ njem na Morocco

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Irizar it n°5309 - compagnie de transports au maroc (Chambers). Jpg

Compagnie de Transports au Maroc (ma ọ bụ CTM) bụ ụlọ ọrụ njem na Morocco. E guzobere ya na Nọvemba 1919 ma bụrụ ụlọ ọrụ njem ọha na eze kachasị ochie na Morocco.

Akụkọ ihe mere me[dezie | dezie ebe o si]

Echiche maka CTM malitere n'oge Sultan Abd al-Hafid gara France na August 1912, ya na General Hubert Lyautey na-elekọta njem ahụ n'onwe ya. Sultan Moroccan nọrọ oge na obodo ezumike nke Vichy, ebe Jean Epinat nwere nọmba ma ọ bụ ụlọ ọrụ ụgbọ njem.

Na Nọvemba 8, 1919, Sultan Abd al-Hafid weputara iwu kwadoro nguzobe ụlọ ọrụ njem.

La Compagnie de Transports au Maroc tọrọ ntọala November 30, 1919 na ebumnuche nke ịnweta "Moroco niile." Ọrụ ya na-aga n'ihu na usoro okporo ụzọ colonial ọhụrụ a haziri na ebumnuche nke ijikọ obodo na obodo ukwu niile..[1]

Na mbido, a gbanwere ụgbọala ndị CTM ji mee ihe n'oge Agha Ụwa Mbụ. Ndị njem nke abụọ nọ n'elu ụlọ nke ụgbọala ndị a.

Dị ka onye na-arụkọ ọrụ na ọchịchị ndị France, Thami El Glaoui bụ onye isi na-ekere òkè na CTM.[2]

Ụlọ ọrụ ahụ malitere dị ka ụlọ ọrụ onwe onye tupu e resị ya gọọmentị Morocco mgbe nnwere onwe gasịrị na 1956. N'afọ 1993, n'okpuru mkpọsa nkeonwe na Morocco, ụlọ ọrụ ahụ nọ n'elu mmiri na Casablanca Stock Exchange

Ihe ọmụma ụlọ ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

Onye isi oche ụlọ ọrụ ahụ bụ Ezzoubaïr Errhaimini. N'afọ 2009, ego CTM nwetara ruru nde dirhams 406.

Ndị mmekọ CTM nke Europe gụnyere Eurolines Belgium (Epervier), Eurolines France SA, Deutsch Touring, SITA, Sadem, Lazzi (Eurolines Italy), CLP, Julia (Eurolines Spain), Linebus na Alsa.[1] Edebere 2007-10-12 na Wayback Machine Ugbu a CTM na-eje ozi ihe karịrị 100 ebe obibi na ihe karịrị 80 mba ụwa na Spain, France, Belgium, Italy, Germany na Netherlands.

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. Miller (2013-04-08). A History of Modern Morocco (in en). Cambridge University Press, 112. ISBN 9781139619110. 
  2. La véritable histoire de Thami El Glaoui (fr-FR). Zamane (2012-11-02). Retrieved on 2019-07-10.

Njiko Mpuga[dezie | dezie ebe o si]