Ụzọ Amamihe Ịgụ na Ịkpọ Ihe

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Ụzọ Amamihe Ịgụ na Ịkpọ Ihe

Part of a series on

Reading

Learning to read

Reading readiness

Vocabulary development

Vocabulary learning

Scientific theories and models

Dual route theory

Simple view of reading

Science of reading

Scarborough's Reading Rope

The active view of reading model

Cognitive processes

Comprehension

Phonemic awareness

Phonological awareness

Subvocalization

Word recognition

Reading instruction

Analytic phonics

Basal reader

Concept-oriented

Directed listening and thinking activity

Guided reading

Independent reading

Literature circle

Phonics

Reciprocal teaching

Structured word inquiry

Sustained silent reading

Synthetic phonics

Whole language

Reading rate

Fluency

Slow reading

Speed reading

Words per minute

Readability

Automatic assessment

Legibility

Readability test

Reading differences and disabilities

Dyslexia

Hyperlexia

Reading disability

Reading for special needs

Language

Alphabetic principle

Braille

Dolch word list

Grapheme

History of printing

Language

Morpheme

Orthography

Phoneme

Sight word

Vocabulary

Written language

Writing

Writing system

Literacy

Critical literacy

Close reading

Distant reading

Family literacy

Functional illiteracy

Great books

Literary criticism

Literature

Children's

Ọgụgụ na nsụpe smart Way bụ akara azụmaahịa nke usoro nkuzi ọgụgụ na akụrụngwa nke Bright Sky Learning mepụtara na 2001.</br>

alt text
Ọgụgụ na mkpoputa smart Way

[1]N'ime afọ abụọ na mmepe, Smart Way Reading and Spelling emebere ka ọ dị mfe iji mana ọ na-arụ ọrụ nke ọma n'ịkụzi ụmụ akwụkwọ. Usoro ịgụ akwụkwọ sitere na nkuzi ụda mmalite yana otu esi amụta Bekee nke America site na atụmatụ ọgụgụ dị elu. Ejirila mmemme a nke ọma na mmemme ọgụgụ isi [2] [3] na steeti n'ofe mba ahụ nwere nsonaazụ dị mma na nke na-agbanwe agbanwe ma dabere na nyocha sayensị kachasị zuru oke na nkuzi ịgụ nke na-ekwusi ike na ụda usoro na nke doro anya tinyere nghọta ịgụ na ịdị nkọ .

Ihe omume Ọgụgụ na Ọsụpe ụzọ Smart ka ewepụtara n'usoro nkuzi mpịachi nke mmadụ iri abụọ na asaa.  Chaatị ntụgharị ọ bụla nwere nkuzi zuru oke nke gụnyere ma ihe ụmụ akwụkwọ na ihe nchịkwa n'ime otu akwụkwọ nta.  Nwa akwụkwọ ahụ na-ahụ onyonyo ma ọ bụ ederede n'otu akụkụ nke eserese ntụgharị ahụ, ebe onye nchịkwa na-agụ akwụkwọ nwere ntuziaka ederede ya n'akụkụ nke ọzọ yana onyonyo enyo nke ihe nwa akwụkwọ ahụ na-ahụ.  Ọdịdị nke usoro ihe omume ahụ zuru oke na-enye ohere ọbụna onye nchịkwa novice ka ya na nwa akwụkwọ rụọ ọrụ ozugbo.  Ọzụzụ sara mbara adịghị mkpa.  Ka oge na-aga, ka onye nchịkwa na-enwekwu obi ike, ọ nwere ike ịgbakwunye ihe okike na mmekọrịta na-arụ ọrụ na ụmụ akwụkwọ.  Kama imesi ike iwu ụda olu n'otu n'otu maka iwu nkuzi, usoro Smart Way na-ewebata okwu na usoro okwu n'ime ezinaụlọ, na-enyere ụmụ akwụkwọ aka ịghọta isi iwu ụda olu site na usoro mmụta mmụta.  Emebere mmemme a ka usoro mmụta zuru oke maka ndị na-eto eto yana dịka usoro ntinye aka maka ụmụ akwụkwọ na ndị okenye.  Agbanyeghị na nsonaazụ ga-adịgasị iche, ọtụtụ ụmụ akwụkwọ ga-emecha nkuzi ọ bụla n'ime otu awa ma ọ bụ abụọ.

Isi Nchọpụta Mgbakwunye nke Mmemme[dezie | dezie ebe o si]

Nbufe nke usoro na mkpoputa Smart Way dabere na echiche nke vidiyo adị nke onwe yana agụ ya n'ịkwa ihe nkuzi.  [1] Usoro usoro, usoro nhazi na-enye ụmụ akwụkwọ arịa ụlọ nkà ha ma mmepụta obi ike.  A na-amata map doro anya, usoro nhazi dị ka nke na-emetụta ihe ịga nke ọma nke ụmụ akwụkwọ, akwụkwọ na ụmụ akwụkwọ na-eme nke ọma ma na-akwado iji ya na nkuzi olu .  [2] [3] Ọzọkwa, egosi na-egosi na nkuzi phonics bara uru nye ụmụ akwụkwọ nọ n'afọ ndụ niile [4] [5] na ọgụ ndị ọzọ na-akwado nkuzi siri ike na nkà ngbanwe dị ka usoro nke mmepụta  ɔkwan maka ndị na-agụ akwụkwọ na-agbasi mbọ ike na ụlọ akwụkwọ. [4]

alt text
Ọgụgụ na mkpoputa smart Way

Ụda Bekee[dezie | dezie ebe o si]

Ngwa diski kọmpat na kaadị flash a na-enyere ndị mmadụ aka ịmata ma kwugharịa ụda pụrụ iche na American English.  Emebere ya ma hazie ya maka ndị na-agụ akwụkwọ mbụ, ELL (Ndị na-amụ asụsụ Bekee) na EFL (Bekee dị ka asụsụ mba ọzọ).  Ụda Bekee na-ewebata fọnịm iri anọ na isii (ụda okwu) na iche na ederede.

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. National Reading Panel report
  2. Overview of the Results of the Bright Sky Learning, Lancaster-Lebanon Intermediate Unit 13, School District of Lancaster Tutoring Research Project, by Lana Edwards Santoro, Ph.D., Education Associates; Angela Kirby-Wehr, M.Ed., Pennsylvania Training and Technical Assistance Network (PaTTAN); and, Edward S. Shapiro, Ph.D., Lehigh University, 2006.
  3. Archived copy. Archived from the original on 2011-07-16. Retrieved on 2010-04-15.
  4. Institute for Academic Access, 2002

Njikọ mpuga[dezie | dezie ebe o si]