Abiku

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

Abiku bụ okwu Yoruba nke a pụrụ ịsụgharị dịka "e buru ụzọ kpebie ọnwụ". Ọ sitere na (abi) "nke amụrụ" na (iku) 'ọnwụ".

Nkọwa[dezie | dezie ebe o si]

Abiku na-akọwa maka mmụọ nke ụmụaka ndị nwụrụ tupu ha eruo afọ iri na abụọ; a na-akpọ nwatakịrị nwụrụ tupu o ruo afọ iri na abụọ Abikú, na ndị mmụọ, maọbụ mmụọ ahụ, ndị kpatara ọnwụ ahụ ka a na-akoọkwa Abitu.

Ọ bụghị naanị na abiku bụ mmụọ nke nwatakịrị nwụrụ na nwata, nkwenye bụ na mmụọ ahụ na-alaghachi n'otu nne ọtụtụ ugboro ka a mụọ ya ọzọ ọtụtụ oge. Ọ bụ nkwenye na mmụọ anaghị eme atụmatụ "ịnọgide na ndụ" n'ihi ya ọ dị iche"na-enweghị mmasị na ọnọdụ nne ya na iru uju ya".[1][2]

E kwenyere na mmụọ n'onwe ha na-ebi n'osisi, ọkachasị iroko, baobab na ụdị silk-cotton.[1][3] nakwa na ha dị njọ, na ha nwere ike igbu gị ọkachasị n'oge ncheta afọ iri na atọ nke ọmụmụ gị.

Akwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

"Akwụkwọ akụkọ Ben Okri bụ The Famished Road dabeere na abiku. Akwụkwọ akụkọ Debo Kotun bụ Abiku, nke bụ akụkọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke ndị agha Naijiria, dabeere na abiku. Akwụkwọ akụkọ Gerald Brom, The Plucker, gosipụtara ihe ụmụaka ji egwuri egwu na-alụ ọgụ megide abiku, "dịka Pulse kọwara. Nlaghachi nke Abiku Child na-emekwa n'ihe odide nke onye edemede Slovenia bụ Gabriela Babnik, na akwụkwọ akụkọ ya bụ Koža iz bombaža . Anyị na-ahụkwa uri Wole Soyinka 'Abiku' dabere n'ụzọ dị ukwuu na ihe omume a. Akwụkwọ akụkọ Ayọ̀bámi Adébáyọ̀ nwere di na nwunye ụmụ ha nwụrụ na nwata.[4][5][6][7][8] Abiku bụ onye dị mkpa na akụkọ mkpirikpi nke Tobi Ogundiran "The Many Lives of an Abik".

N'echiche ọzọ, ihe omume Abiku nwere ike ịgụnye ibu akwụkwa (sickle cell). Nke a dabeere na nghọta dị ala nke ndị Yoruba tupu ọchịchị ha achịkwa sayensị, mgbaàmà na ogologo ndụ.[9]

Edemsibịa[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 Mobolade (September 1, 1973). "The Concept of Abiku". African Arts 7 (1): 62–64. DOI:10.2307/3334754. 
  2. Histories of Errancy Oral Yoruba Àbíkú Texts and Soyinka's "Abiku". Retrieved on October 16, 2016.
  3. Abiku - mythical creature. mythicalcreatureslist.com. Archived from the original on October 25, 2016. Retrieved on October 25, 2016.
  4. Mounira (January 1, 2004). "From Past to Present and Future: The Regenerative Spirit of the Abiku". Alif: Journal of Comparative Poetics (24). ISSN 1110-8673. 
  5. Quadri. "Nigerian Poetry: 3 African poems about Abiku you should read - Pulse Books - Pulse". Retrieved on October 25, 2016.
  6. "Wole Soyinka (Abiku) Poem by African Poems - Poem Hunter", PoemHunter.com. Retrieved on October 25, 2016. (in en-EN)
  7. Wole Soyinka's Protracted Struggle With Àbíkú, the Metaphor of the Nigerian State. www.theluminafoundation.org. Retrieved on October 25, 2016.
  8. Of Stay With Me (en-GB). Becoming The Muse (2020-05-03). Retrieved on 2020-05-03.
  9. Ekpeki (2021). The Year's Best African Speculative Fiction. Jembefola, 127–142.