Adeola Odutola

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Adeola Odutola
Born 16 June 1902



Died 13 April 1995(1995-04-13) (aged 92)
Education Secondary School
Occupation Businessman
Parent(s) Omoba Sanni Odutola



Seyindemi

Chief Timothy Adeola Odutola (16 June 1902 – 13 April 1995), OBE, CFR, CON, bụ onye ọchụnta ego ama ama na Naijiria nke si Ijebu-Ode, Ogun State. Ọ bụ otu n'ime ndị ọsụ ụzọ nke oge a na-azụ ahịa ụmụ amaala Naijiria na onye isi oche mbụ nke Association Manufacturers Association of Nigeria. Ọ gara ụlọ akwụkwọ Grammar Ijebu Ode, n'okpuru onye isi ụlọ akwụkwọ, Rev. Israel Oludotun Ransome-Kuti.

Akụkọ ndụ[dezie | dezie ebe o si]

Oge ọ malitere[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Adeola Odutola n'ime obodo Ijebu-Ode nke nwere ụzọ na-amị mkpụrụ n'ọdụ ụgbọ mmiri Lagos. Otú ọ dị, ọbịbịa nke ndị colonial ewepụla ọbụbụeze nke ndị Ijebu na ikike ha nwere n'ụzọ Lagos. Ọ bụ n'oge ikpeazụ ka a mụrụ ya n'ezinụlọ onye na-azụ ahịa Ijebu. Ọ gara ụlọ akwụkwọ St Saviour, Italupe mana ọ hapụrụ mgbe ọ dị afọ iri na ise ka nna ya nwụsịrị. Ezinụlọ ya bufere ya n’Ile-Ife ka o wetuo ibu nne ya mana o mechara lọghachi n’Ijebu Ode ka ya na ezinaụlọ ya jikọtakọ ọnụ wee gbalịrị ịga akwụkwọ sekọndrị. Ọ debanyere aha wee gaa ụlọ akwụkwọ Grammar Ijebu Ode afọ anọ. Mgbe o gbuchara akwụkwọ sekọndrị, ọ gawara Legọs ka ọ zụọ onwe ya. Ọ ghọrọ onye ode akwụkwọ na ngalaba dị iche iche nke Lagos Colony wee mechaa, na nchịkwa obodo Ijebu. O were oge ohere ya site na itinye aka na azụmaahịa nkeonwe site na 1921-1932.

Ọrụ azụmahịa[dezie | dezie ebe o si]

Na 1932, ọ gbara arụkwaghịm n'ọkwa ya dị ka onye ode akwụkwọ ụlọikpe wee banye ụlọ ọrụ nkeonwe. N'oge na-adịghị anya, o meghere ụlọ ahịa damask na ebe a na-ere azụ̀ n'obodo dị iche iche dị na ọdịda anyanwụ Nigeria, dịka Ife, Ibadan, Ilesha na Lagos. Mgbe nke ahụ gasịrị, mmalite aghụghọ ya dị ka ụgbụ azụ na onye na-ere ahịa damask, ọ banyere azụmahịa azụmahịa Cocoa na Palm wee malite ịzụrụ ụgbọ ala iji bufee ihe ahụ na Lagos maka mbupụ. Ọ rụrụ nnukwu ụlọ nkwakọba ihe abụọ n'ime oge a, otu dị n'Ijebu Ode, o tinyekwara aka na azụmahịa na ndọrọ ndọrọ ọchịchị dịka onye otu Produce Buyers Union na Nigerian Youth Movement. Agbanyeghị, nguzobe bọọdụ ịre ahịa, yana ike na-esote bọọdụ ahụ iji chịkwaa azụmaahịa nke koko na nkwụ bụ ihe na-egbochi azụmaahịa nkeonwe na ngwa ahịa na-emepụta azụmahịa. Odutola ji nke nta nke nta bufee ihe onwunwe ya na ike ya ka ọ hụ igwe igwe na-egwupụta ọla edo n'Ilesha. Ọ ghọkwara onye nnọchi anya John Holt Nigeria. Na mbido njem a na-ebuga n'ihu ụlọ ọrụ mmepụta ihe na Naijiria, Odutola gbatịpụrụ ike nrụpụta ya n'ịmepụta ngwaahịa rọba wee malite nrụpụta taya na tubes na 1967.

N'ime oge niile ọ na-arụ ọrụ, o guzobere ụlọ ọrụ dị iche iche n'ala anyị, n'ihe gbasara ụgbọ njem na nri, ọ rụkwara ụlọ akwụkwọ sekọndrị n'Ijebu-Ode. Ọ bụ onye otu na mechaa onyeisi oche nke Nigerian Stock Exchange na Manufacturers Association of Nigeria na mmalite 70s.

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  • Tom Forrest, The Advance of African Capital: The Growth of Nigerian Private Enterprise, University of Virginia Press (August 1994).
  • Reuben Abati, Akụkọ ndụ nke T. ADEOLA ODUTOLA, Africa Leadership Forum 1995