Adesida nke Mbụ

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Adesida nke Mbụ
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịNaijiria Dezie
religious nameyoruba Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya1860 Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya1957 Dezie
IkwuOsupa Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaAsụsụ Yoruba Dezie
Ọrụ ọ na-arụmonarch Dezie
oge ọrụ ya (mmalite)22 Jụn 1897 Dezie
Oge ọrụ ya (njedebe)1957 Dezie
òtù omebe iwuAkure Dezie

Adesida I (Olofinlade Afunbiowo Ojijigogun Asodeboyede; c. 1860 - 1957) bụ eze Naijiria. Ọ chịrị Akure Kingdom site na ọnwa June 22, n'afọ 1897 ruo n'afọ 1957.

A maara ụmụ ya taa dị ka Ụlọ Adesida, akụkụ nke Ụlọ Ojijigogun. Ndị Ojijigoguns na-eje ozi dị ka otu n'ime ezinụlọ eze abụọ Akure kwadoro n'ụzọ iwu.[1]

Oge ọ malitere edu[dezie | dezie ebe o si]

Oba Adesida I dị ka Prince Olofinlade Afunbiowo nke usoro ndị eze Asodeboyede na 1832, ọ bụ ezie na o yikarịrị ka ọ bụ na 1856; ọ bụ nwa ikpeazụ nke Oba Ojijigogun (ihe dị ka 1790-1882), Deji nke Akure site na 1852-1882 na otu n'ime ndị nwunye ya, Olori Adojolomo Lagokun (ihe dịka 1810-1890), nwa nwanyị nke Sashere nke Idanre. O nwere ọtụtụ ụmụnne nwoke ndị okenye gụnyere Olokunjuwon, Alebiosu Aladejana (mgbe e mesịrị Arosoye I) na Prince Ifaturoti Adegoroye, na ọtụtụ ụmụnne ndị ọzọ. Site n'aka nna ya, o kwuru na ya na ndị ọchịchị niile bu ụzọ nke Akure na alaeze ndị gbara ya gburugburu nke Ijeshaland na Ikereland bụ ndị ikwu. Nna ya bụ nwa Oba Arakale, onye Alaeze Ukwu Benin gburu. Ọtụtụ iri afọ tupu a mụọ ya, na 1818, alaeze Benin wakporo ala nna ya ma gbuo Oba Arakale, nna nna ya. Ndị mwakpo ahụ hapụrụ ezinụlọ nna ya, ha biri na Benin ruo n'afọ

Site n'aka nne ya, ọ bụ nwa nwa nke Sashere nke Idanre, Chief Lagokun.[2]

Nna ya, Ojijigogun (Ojijigogun), nke a mụrụ Aladegbuji, chịrị Akure site n'afọ 1852 ruo mgbe ọ nwụrụ n'afọ1882.[3]

Dị ka eze eze, Oba Adesida nwere ọtụtụ nwunye na ọ dịkarịa ala ụmụ iri na asaa. Otu n’ime ndị nwunye ya bụ Olori Olojo Adesida (née Ademua), ada Eze Alani nke Idoani. Atọ n'ime ụmụ ya ghọrọ Dejis nke Akure n'ọdịnihu, na ọkpara ya bụ otu n'ime ndị mbụ gụrụ akwụkwọ na ọdịda anyanwụ Akure. Ụmụ ụmụ ya a ma ama gụnyere Oba Afunbiowo II, onye egwu King Sunny Ade, na ọkachamara ahụike na akụkọ ihe mere eme Dr. Olawunmi Akintide.

Ọchịchị ya[dezie | dezie ebe o si]

N'afọ 1882, Deji nke Akure - nna ya Oba Ojijigogun - nwụrụ. Nke a mepụtara oghere n'ọfịs ahụ, ọtụtụ ndị isi ruru eru chọkwara ocheeze, gụnyere ụmụnne abụọ nke Olofinlade, Arosoye na Ifaturoti, na nwa nwanne nna ya, Odundun I. Oba Odundun mechara họrọ, ma kpuwe ya okpueze n'oge na-adịghị anya.[2] Adesida choro ocheeze ọzọ na 1890 mgbe Odundun nwụrụ mana ọ tụfuru ọzọ, n'oge a n'aka nwanne ya nwoke tọrọ ya. O mechara merie na 1897 ma chịa mgbe nke ahụ gasịrị ruo afọ 60, ọchịchị kachasị ogologo n'akụkọ ihe mere eme nke Akure.


Ihe e ji mara ọchịchị Oba Adesida nke Mbụ bụ na ndị Briten na-achị na achịkọta ọnụ na Naijiria n’afọ 1914. Ya na ndị ọchịchị Briten na-akwado ya mere ka ndị ọchịchị Briten na-akwanyere ya ùgwù, Queen Elizabeth II kelere ya na ọbịbịa ya na Naijiria na 1956. [4]

N’adịghị ka ọtụtụ ndị eze Yoruba bụ́ ndị na-efekwa orisha ọdịnala nke okpukpe ndị Yoruba, Oba Adesida I nabatara ndị ozi ala ọzọ nke Ndị Kraịst na Akure. Tụkwasị na nke ahụ, a pụrụ ịhụ nkwado ọ na-akwado ndị Briten site n'eziokwu na ọ kwadoro ọchịchị colonial mgbe ha webatara ụtụ isi ego mbụ, ọbụna mgbe ndị Akure mere ọgba aghara ma wakpo ya n'obí ya. Ọ kwadokwara ka e nwee ụlọ ụka mbụ na ụlọ akwụkwọ praịmarị n'Akure, nke mere ka a mara ọchịchị ya dị ka "Golden Age of Akure" n'ihe gbasara mgbanwe omenala na agụmakwụkwọ .[4]

Ọnwụ ya na ihe nketa[dezie | dezie ebe o si]

Oba Adesida nke Mbụ nwụrụ na 1957 mgbe ọ dị afọ 125, ọ bụ ezie na o yikarịrị ka ọ dị afọ 101.[5] A maghị kpọmkwem ụbọchị a mụrụ ya n'ihi na enweghị ihe ndekọ edere na 1830s ma ọ bụ 1840s. Onye Akure na-akọ akụkọ ihe mere eme, Dr. Akintide, na-akọwa na ọchịchị omo-ori-ite dị na Akure tupu gọọmentị ndị agha Akure ewepụ ya na 1999, kwuru na nwa eze nwere ike ịghọ eze naanị ma ọ bụrụ na amụrụ ya n'oge ọchịchị nna ya.[6] N'ihi na nna Oba Adesida bụ Oba Ojijigogun malitere ọchịchị ya na 1852, nke ahụ ga-egosi na a mụrụ Oba Adeseda mgbe 1852 gasịrị. N'iburu n'uche na ọ bụkwa nwanne nwoke nke Oba Arosoye I na Prince Ifaturoti (nke a ga-amụkwa mgbe 1852 gasịrị), a ga-amụrụ Adesida ma ọ dịkarịa ala mgbe 1856 gasịrị, na-etinye afọ ọnwụ ya n'afọ 101.

Ọ nọchiri ya nwa ya nwoke n'okpuru ọchịchị eze Adesida II, na ụmụ ya chịrị Akure afọ 42 ọzọ ruo mgbe ọchịchị ndị agha nke Ondo steeti hibere Ụlọ Osupa ma mesịa tinye onye e chere na ọ bụ onye Oba Osupa nke Mbụ n'ocheeze emesia. Abụọ n'ime ụmụ ya ndị ọzọ nọchiri ya dịka Oba Adesida III na Oba Adesida IV. Nwa nwa ya bụ Oba Afunbiowo II.a.

Onye ama ama n'ezinaụlọ eze Adesida bụ King Sunny Ade, onye ama ama n'ụwa na-abụ abụ juju, bụ onye Oba Adesida nke Mbụ sitere na Princess Maria Adegeye Adeniyi.

Adesida I nke ukwuu site n'ọnụ Dọkịta Olawunmi Akintide, nwa nwa ya na otu onye ode akwụkwọ otu oge nke ụlọ ọchịchị Omoremilekun Asodeboyede, onye dere akụkọ ndụ ya The Lion King and the Cubs. .[7]

I ja Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

  • Alaeze Akure

Edemsibe[dezie | dezie ebe o si]

  1. "13 Princes Contesting For Deji Of Akure's Stool", Daily Post, 6 June 2015. Retrieved on 29 April 2020.
  2. 2.0 2.1 The Daunting Task Before Akure King Makers By Dr. Wumi Akintide. Sahara Reporters (7 January 2014).
  3. MR. AJAYI AKERELE & ANOR v. CHIEF ONI & ORS (2018) – LawCareNigeria.
  4. 4.0 4.1 WUMIONE. www.gamji.com.
  5. Nigeriaworld Feature Article - Deji of Akure, in a desperate bid to survive, is compounding his problems. Nigeriaworld.com. Retrieved on 2020-06-01.
  6. Few of the Unsung Heroes of Akure by Dr. Wumi Akintide (11 February 2014).
  7. The Lion King and the Cubs, By Wunmi Akintide. Nigeriaworld.com (1998-03-28). Retrieved on 2020-06-01.