Adighi ọcha mgbe amuchara nwa

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Etching (Germany, c. 1731) na-egosi adịghị ọcha nke nne mgbe ọ mụsịrị nwa, dị ka iwu ndị Juu si kwuo. Akwụkwọ Levitikọs na-ekwu na a ga-ewere nne dị ka onye na-adịghị ọcha ruo ụbọchị 40 mgbe ọ mụsịrị nwa nwoke na ụbọchị iri asatọ mgbe ọ mụrụ nwa nwanyị. Ihe nkiri ahụ na-egosi nne nọ n'àkwà na-eri nri, ndị inyom na ụmụaka gbara ya gburugburu. A na-ama nwa ya n'ụlọ nkwari akụ. N'ihu, ụmụaka atọ na-asọpụta mmiri site na ite. N'azụ bụ obodo nwere ụlọikwuu.

Adighị ọcha mgbe amuchara nwa bụ nkwenye okpukpe ma ọ bụ ọdịbendị na nne ọhụrụ nọ n'ọnọdụ adịghị ọcha ma ọ bụ mmetọ, na-achọ ime ka a dị ọcha. Ọ na-ejikọta ya na nnọpụ iche nke atụmanya nke ịnọ n'ụlọ mkpọrọ mgbe amuchara amuchara, na n'ozuzu ya na iwu gbasara ịhụ nsọ na ọbara ọgbụgba.

Iwu akwụkwọ nsọ[dezie | dezie ebe o si]

banyere adịghị ọcha mgbe amuchara[dezie | dezie ebe o si]

Dị ka Levitikọs isi nke iri na abụọ si kwuo, nwanyị na-amụ nwa nwoke na-anọgide na-adịghị ọcha ruo otu izu, ma mesịa mikpuo n'ime mmiri iji mee ka onwe ya dị ọcha. Na nkọwa ndị rabaị nke Levitikọs isi nke iri na abụọ, ọbara ọ bụla ọ hụrụ n'ime ụbọchị iri atọ na atọ sochirinụ ga-ewere ya dị ka dam tohar (דַּם טׂוהַר - ọbara dị ọcha), na ọbara ahụ anaghị egbochi ya iso di ya nwee mmekọahụ. Iwu maka nwanyị na-amụ nwa nwanyị bụ otu, Otú ọ dị, oge ahụ ji okpukpu abụọ. Nne ahụ na-aghọ ihe na-adịghị ọcha ruo izu abụọ, mgbe ọ nwụsịrị, ọbara ọ bụla ọ hụrụ n'ime ụbọchị iri isii na isii sochirinụ bụ dam tohar.

Nkọwa nke ndị ọkà mmụta[dezie | dezie ebe o si]

Enweghị nkwekọrịta ndị ọkà mmụta maka iwu Bible, gụnyere ọdịiche dị n'etiti ọmụmụ ụmụ nwoke na ụmụ nwanyị. Tikva Frymer-Kensky tụrụ aro na "dị ka onye metụrụ ọnwụ aka, onye amụrụla anọro la na njedebe nke ndụ / na-abụghị ndụ...."[1]

Iwu na omume ndị Juu[dezie | dezie ebe o si]

N'ime ala nke iwu akwụkwọ nsọ na okwu okpukpe ndị Juu na-esote Akwụkwọ nsọ gbara tumah na taharah gburugburu, a na-akpọ adịghị ọcha ahụ na tumat yoledet Hibru. Halakhah na-emeso yoledet (nwaanyị na-amụ nwa) n'otu ụzọ ahụ dị ka nwanyị ọ bụla nwere ọnọdụ niddah.

N'obodo ụfọdụ ndị Juu, a na-eme emume na ogo nke nzuzo maka ụmụ nwanyị na-amụ nwa. Dịka ọmụmaatụ, e nwere omenala ndị Sana Yimen nke ụmụ nwanyị na-eleta nne n'ime izu anọ ruo abụọ mgbe ha mụsịrị nwa. A ga-eleta nne ahụ n'ime ụlọ pụrụ iche n'ụlọ ya ma ọ ga-anọdụ n'ime igbe akụkụ atọ a chọrọ mma.[2]

Omume Ndị Kraịst[dezie | dezie ebe o si]

Ụfọdụ ụka ndị mbụ gbasoro omenala ndị Juu nke igbochi ụmụ nwanyị ife ofufe mgbe ha mụsịrị nwa ruo mgbe emume ime ka ha dị ọcha. [3][4]Taa, ọtụtụ Ndị Kraịst na-echeta Candlemas, ememe nke ịdị ọcha nke Veejin Meeri. Ụfọdụ na-aga n'ihu na-eme emume I ga ụka ụmụ nwanyị, nke sitere na ọdịnala ndị Juu mana ọ bụghị na ọ na-egosi adịghị ọcha emume.[5][6]

Okpukpe Hindu[dezie | dezie ebe o si]

Okpukpe Sikh[dezie | dezie ebe o si]

Sutak bụ nkwenkwe Hindu nke jikọtara ya na adịghị ọcha nke ụlọ n'ihi ọmụmụ nwa. E kwekwaara na ụmụ nwanyị na-enwekarị adịghị ọcha dị otú ahụ. Guru Nanak katọrọ echiche ndị dị otú ahụ nke mmetọ / adịghị ọcha.[7][8]

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

Ebemsi dee[dezie | dezie ebe o si]

  1. p. 401
  2. Goldberg (2003). Jewish passages: cycles of Jewish life. Univ. of California, 64–65. ISBN 9780520206939. 
  3. Susan K. Roll, "The Old Rite of Churching Women after Childbirth, in (2003) in De Troyer: Wholly woman, holy blood: a feminist critique of purity and impurity. Harrisburg, PA: Trinity Press International. ISBN 9781563384004. 
  4. Newell, Rachel C. "The thanksgiving of women after childbirth: a blessing in disguise." Exploring the Dirty Side of Women’s Health. London, New York (2007): 44-59.
  5. Cressy (1993). "Purification, Thanksgiving and the Churching of Women in Post-Reformation England". Past and Present 141 (1): 106–146. DOI:10.1093/past/141.1.106. 
  6. Knödel (1997). "Reconsidering an Obsolete Rite: The Churching of Women and Feminist Liturgical Theology". Feminist Theology 5 (14): 106–125. DOI:10.1177/096673509700001406. 
  7. Singh (2009). A Complete Guide to Sikhism. Unistar Books, 116–117. ISBN 9788171427543. 
  8. Rait (2005). Sikh Women in England: Their Religious and Cultural Beliefs and Social Practices. Trentham Books, 72. ISBN 9781858563534. 
  • Cooper (October 2004). "A medieval Jewish version of original sin: Ephraim of Luntshits on Leviticus 12". Harvard Theological Review 97 (4): 445–459. DOI:10.1017/S0017816004000781. 
  • Goldberg, Harvey E. Akụkụ ndị Juu: okirikiri nke ndụ ndị Juu. Univ nke California Press, 2003.
  • Magonet, Jonathan "'Ma Ọ bụrụ na ọ bụ nwa agbọghọ, ọ bụ onye na-adịghị ọcha maka ụbọchị asaa...": The Riddle of Leviticus 12: 5." Reading Leviticus: A Conversation with Mary Douglas (1996): 144-52.
  • Tikva Frymer-Kensky, "Mmetọ, Ịdị ọcha, na Ịsacha n'Izrel Akwụkwọ Nsọ," na Okwu Onyenwe anyị ga-aga n'ihu: Essays in Honor of D. N. Freedman in Celebration of His Sixtieth Birthday (ed. C. L. Meyers and M. O"Connor; Winona Lake, Ind.: Eisenbrauns, 1983), 399-414