Gaa na ọdịnaya

Aiko Satō (onye edemede)

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Aiko Satō (onye edemede)
mmádu
Ụdịekerenwanyị Dezie
Mba o sịJapan Dezie
Aha n'asụsụ obodo佐藤愛子 Dezie
Aha enyereあいこ Dezie
Aha ezinụlọ ya佐藤 Dezie
Aha na kanaさとう あいこ Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya5 Novemba 1923 Dezie
Ebe ọmụmụ大阪 Dezie
ŃnàKōroku Satō Dezie
NwaKyōko Sugiyama Dezie
Asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaJapanese Dezie
Ọrụ ọ na-arụode akwukwo ifo Dezie
Ihe nriteKikuchi Kan Prize, Murasaki Shikibu Prize, Women's Literature Prize Dezie

Aiko Satō bụ onye edemede Japan. [1]

Akụkọ ndụ

[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ onye edemede Aiko Satō na Osaka [2] na 1923. Ọ bụ nwa nwanyị nke abụọ nke onye edemede [2] Kōroku Satō [2] na nwanne nwanyị [2] nke onye na-ede uri [4] Hachirō Satō .[3]

Satō gụsịrị akwụkwọ na Kōnan Higher Girls' School (onye bu ụzọ na Konan Girls' Junior and Senior High School nke oge a).[2]

Satō bipụtara ọrụ mbụ na magazin Bungei Shuto (文芸首都). O dere akwụkwọ akụkọ autobiographical, Aiko (愛子, 1959), nke o sochiri afọ asatọ ka e mesịrị na akụkọ ndụ nna ya nke aha ya bụ Hana wa Kurenai (花はくれない, "The Flowers Are Red", 1967) na afọ asaa ka nke ahụ gasịrị. akwụkwọ gbasara nne ya, Joyū Mariko (女優万里子, "The Actress Mariko", 1974).

Ọrụ ya bụ Sokuratesu no Tsuma (ソクラテスの妻, "Nwunye Socrates") na Futari no Onna (二人の女, "Ụmụ nwanyị Abụọ"), nke e bipụtara na 1963, nwetara nhọpụta maka Akutagawa Prize, na Kanō Taii Fujin (加納大尉婦人, bipụtara 1964) ka ahọpụtara maka ihe nrite Naoki. Ọ meriri ihe nrite Naoki 61st maka Tatakai-sunde Hi ga Kurete (闘いすんで日が暮れて), nke na-egosi mgba nwanyị na di ya na-enweghị ike.[3][4]

Ihe edeturu

[dezie | dezie ebe o si]

    .mw-parser-output .reflist{margin-bottom:0.5em;list-style-type:decimal}@media screen{.mw-parser-output .reflist{font-size:90%}}.mw-parser-output .reflist .references{font-size:100%;margin-bottom:0;list-style-type:inherit}.mw-parser-output .reflist-columns-2{column-width:30em}.mw-parser-output .reflist-columns-3{column-width:25em}.mw-parser-output .reflist-columns{margin-top:0.3em}.mw-parser-output .reflist-columns ol{margin-top:0}.mw-parser-output .reflist-columns li{page-break-inside:avoid;break-inside:avoid-column}.mw-parser-output .reflist-upper-alpha{list-style-type:upper-alpha}.mw-parser-output .reflist-upper-roman{list-style-type:upper-roman}.mw-parser-output .reflist-lower-alpha{list-style-type:lower-alpha}.mw-parser-output .reflist-lower-greek{list-style-type:lower-greek}.mw-parser-output .reflist-lower-roman{list-style-type:lower-roman}

    Ebem si dee

    [dezie | dezie ebe o si]

    Ihe ndị e dere n'akwụkwọ

    [dezie | dezie ebe o si]
    1. Sachiko Shibata Schierbeck (1989). in Egerod: Postwar Japanese Women Writers An Up-to-date Bibliography with Biographical Sketches. East Asian Institute, University of Copenhagen.