Gaa na ọdịnaya

Aissa Doumara Ngatansou

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Aissa Doumara Ngatansou
mmádu
Ụdịekerenwanyị Dezie
Mba o sịKameroon Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya1972 Dezie
Ebe ọmụmụKameroon Dezie
Ọrụ ọ na-arụactivist Dezie
Ebe agụmakwụkwọUniversité de la francophonie Dezie

Aissa Doumara Ngatansou (amụrụ n'ihe dị ka 1972) bụ onye Cameroon na-eme ihe ike. N'afọ 2019, ọ meriri ihe nrite Simone Veil.[1][2][3][4]

Akụkọ ndụ ya

[dezie | dezie ebe o si]

Doumara Ngatansou si n'ebe ugwu Cameroon. Nne ya nwụrụ mgbe ọ dị afọ iri na otu, mgbe ọ dị iri na ise, nna ya na ezinụlọ ya kpebiri ịlụ ya nwoke ha họọrọ na-enweghị nkwenye ya.[5] Mgbe ọ lụsịrị di, o kpebiri ịga n'ihu na agụmakwụkwọ ya. Ezinụlọ di ya megidere mkpebi ya, mana o guzoro. Ka oge na-aga, di ya bịara nwekwuo nghọta.In the words of Aissa Doumara Ngatansou: "My own experience of discrimination inspired me to become the activist that I am today" (en). UN Women. Retrieved on 2021-05-01.</ref>

Mgbe ọ gụsịrị akwụkwọ sekọndrị, ya na ụmụ nwanyị ndị ọzọ rụkọrọ ọrụ ịmalite otu njikọ na obodo Maroua iji kwado ụmụ nwanyị na ụmụ agbọghọ na-ata ahụhụ ime ihe ike. O guzobere alaka nke ngalaba na ahụ maka ikpaso ụmụ nwanyị agwa ọjọọ).[6] anọwo na-enye enyemaka, ihe oriri na nkwado uche nye ụmụ nwanyị na ụmụ agbọghọ metụtara site na nnupụisi Boko Haram na mpaghara ahụ.[7]

Ọ bụ ọkachamara na okike na ime ihe ike megide ụmụ agbọghọ na ụmụ nwanyị. Ọ bụ onye nhazi mmemme na otu na ahụ maka ịkwụsị ịgba mgba mkpóró nke ana ụmụ nwanyị na ụmụaka nwanyị na eto eto nke Cameroon na onye otu kọmitii na-eduzi ọrụ 'Anyị bụ ihe ngwọta - ka anyị mee emume maka ọrụ ụmụ nwanyị na obere ọrụ ugbo' nke NGO FAHAMU na-achị.[8]

Ihe nrite gasi

[dezie | dezie ebe o si]

Aissa Doumara Ngatansou meriri Simone Veil Prize nke France maka inyere ndị e dinara n'ike na ịlụ di na nwunye aka. Nganasou kwuru na ọ na-enyefe onyinye ahụ nye ụmụ nwanyị niile a na-eme ihe ike na ịlụ di na nwunye na ndị lanarịrị otu ndị agha Naijiria Boko Haram.[9]

Edensibia

[dezie | dezie ebe o si]