Akbar

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Akbar

Abu'l-Fath Jalal-ud-din Muhammad Akbar[1] (25 Ọktoba 1542[lower-alpha 1] ♡ 27 Ọktobe 1605), nke a maara nke ọma dị ka Akbar Onye Ukwu[2] (Persian: اکبر__hau____hau____hau__ Persian pronunciation: ), nakwa dị ka Ak Bar I (Persian pronunciation): ), bụ eze ukwu Mughal nke atọ, onye chịrị site na 1556 ruo 1605.[3][4][5] Akbar nọchiri nna ya, Humayun, n'okpuru onye na-achị achị, Bairam Khan, onye nyeere eze ukwu ahụ na-eto eto aka ịgbasa ma mee ka mpaghara Mughal sie ike na India.

.N'ịbụ onye siri ike na onye izugbe na-aga nke ọma, Akbar ji nwayọọ nwayọọ gbasaa Alaeze Ukwu Mughal iji tinye ọtụtụ n'ime ala ndị India.  Otú ọ dị, ike ya na mmetụta ya gbasapụrụ n'ofe kọntinent nile n'ihi ọchịchị Mughal, ndọrọ ndọrọ ọchịchị, omenala na akụ na ụba.  Iji mee ka steeti Mughal dị n'otu, Akbar hibere usoro nchịkwa nke etiti obodo ya niile wee nakwere amụma nke ime ka ndị ọchịchị meriri site na alụmdi na nwunye na diplomacy.  Iji chekwaa udo na ịdị n'usoro n'alaeze dị iche iche n'okpukpe na omenala, ọ nakweere atumatu mere ka ọ nweta nkwado nke ndị ọ na-abụghị ndị Alakụba.  N'ịchụpụ agbụ agbụrụ na njirimara steeti Alakụba, Akbar gbalịsiri ike ijikọ ala ndị dịpụrụ adịpụ nke alaeze ya site na iguzosi ike n'ihe, gosipụtara site na omenala Indo-Persian, nye onwe ya dị ka eze ukwu.

  1. Ballhatchet. Akbar (en). Encyclopædia Britannica. Retrieved on 17 July 2017.
  2. Syed (2011). "Akbar's multiculturalism: lessons for diversity management in the 21st century". Canadian Journal of Administrative Sciences 28 (4). DOI:10.1002/CJAS.185. 
  3. Akbar I. Encyclopaedia Iranica (29 July 2011). Retrieved on 18 January 2014.
  4. Akbar I. Oxford Reference (17 February 2012). DOI:10.1093/acref/9780199546091.001.0001.
  5. Fazl. The Akbarnama. ASIATIC SOCIETY OF BENGAL, 139–140.