Akoko Edo

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Akoko Edo
local government area of Nigeria
mba/obodoNaijiria Dezie
dị na ngalaba nhazi mpagharaȮra Edo Dezie
nhazi ọnọdụ7°16′32″N 6°6′27″E, 7°20′42″N 6°6′54″E Dezie
ụlọ ọrụ nke onye isi gọọmentị nwereChairman of Akoko-Edo local government Dezie
Executive òtùsupervisory councillors of Akoko-Edo local government Dezie
òtù omebe iwuAkoko-Edo legislative council Dezie

Akoko Edo bụ ọchịchị ime obodo na Edo Steeti, Naijiria . Isi ụlọ ọrụ ya dị n'obodo Igarra. Ọ nwere mpaghara 1,371 km 2 na ọnụ ọgụgụ mmadụ 262,110 na ngụkọ 2006.

Dịka nke 2016, njupụta ndị bi na ya bụ 249.9/km 2 [2016] [1]

Akoko Edo bụ obodo nwere akụkụ dị iche iche na nke dị iche iche nke ọ bụla na-edobe njirimara ya n'onwe ya na nganga akụkọ ihe mere eme na ogologo oge. Ọ bụ ala ndị Akoko Edo nke Edo steeti. [2]

A na-ekwu na ndị mbụ biri na Akoko Edo bụ ndị Benin ga-anọrịrị n'otu oge ahụ ndị Etsako si na Benin kwapụ n'oge ọchịchị Oba Ozolua (1483-1504). Ndị ọzọ na-akwaga mba ọzọ, n'ihi oke oge, batara na mpaghara ahụ. Ya mere, mwụfu nke ndị Ekiti nke a na-akpọ Ado-Ekiti, si n'Ebe Ọdịda Anyanwụ bata bata n'ebe a. [3] N'ezie, Ado-Ekiti na steeti Ondo na Ekiti niile bụ akụkụ nke alaeze ukwu [4] Benin. Ọ bụghị ihe ijuanya na akụkụ Akoko-Edo ka bụ akụkụ nke mpaghara Ekiti taa. N’ime ndị Igbira na Ida nke si n’ebe ugwu na ọwụwa anyanwụ, agha nke Oba Esigie lụrụ na 1515-1516 ya na Attah nke Idah gaara ebutela ọtụtụ njem n’ime mpaghara ahụ. [5]

Nkewa oge-Edo na ndị a na-akpọ Ivbiesakon nke bịara n'okpuru okwu izugbe Kukuruku. Akoko-Edo nwere ezinụlọ iri na anọ, bụ: Atte, Akoko-Edo Central, Akoko-Edo East, Akoko-Edo North, Akoko-Edo North-East, Ikpeshi/Egbigele, Enwan, Igarra-Akuku,Kakumo-Anyanran, Okpe- Oloma, Okulosho, Ososo, Uneme-Central, Uneme North. [6]

'Akoko' etinyerela ndị bi n'ime obodo ndị a niile mana ọ nweghị nkọwa zuru oke maka ihe ọ pụtara na mmalite ya. Ntughari kachasi ike bu na obu okwu onomatopoeia “cork-e-doodle-do- nke ndi Ibadan na-awakpo wetuo ya nye ndi ha na-adikeghi ekwu, mana oke-kpa ha nuru ka ha na-akwa n’ebe nzuzo ha n’ugwu. A kọwakwara okwu a 'kukuru' otu aka ahụ. Dị ka ndị dere Akuku si kwuo aha akwụkwọ The Land its Aborigionals Otaru JA & Joseph SI They state that Akoko Edo literally means outskirt of Edo. [7] Onye isi oche ọchịchị ime obodo nke mbụ bụ Chief Joshua. B.Mayaki.

Mpaghara Akoko-Edo Ancient dị na ugwu Edo steeti dị na ndịda Niger-Benue Confluence. Ihe njiri mara ya na mpaghara ala na gburugburu ebe obibi bụ ụdọ nke ugwu ugwu ndị nwere nnukwu okwute na ọgba, na-agbatị ogologo na obosara nke ebe a na-akpọ Oge-Edo LGA ugbu a nke Northern Edo State, nke dị n'etiti latitudes. 45 N 35 N na lonjituudu 55 E, 45 E. [8] Akoko-Edo, nke nwere ihe dị ka 124,000 site na onuogugu 1991, na 261, 567 site na ọnụ ọgụgụ ndị mmadụ na mba 2006, nwere mpaghara ala nke ihe dịka 1, 371 square kilomita ma ọ bụ 6.5% nke Edoland. ma bụrụ ihe dịka 5.70% nke ndị Edo steeti. A kọwara mpaghara ahụ dị ka ala nna nke ndị okpuru ọchịchị niile bụ ndị na-asụ asụsụ oge ochie nke akpọrọ Edoid. [9] Akoko-Edo dị na North site Kwara steeti na akụkụ nke Kogi steeti ugbu a, na ugwu-ọdịda anyanwụ site na steeti Ondo ugbu a, na ndịda-ọwụwa anyanwụ site na Etsako west (Auchiclans) na Etsako north (Okpella)., na ndịda-ọdịda anyanwụ site na Ọwan. [10]

Obodo di n'ime ya wee buru Egbigere 1, Egbigere 2, Atte, Igarra, Enwan, Aiyegunle, Ugboshi-Afe, Ugboshi-Ele, Ekpesa, Ibillo, Ikiran-Ile, Ikiran oke, Ekor, Somorika, Lampese, Imoga, Ojah, Unsueme-Akio Ososo, Akuku, Ojirami-Dam, Imoga, Eshawa, Ojirami-Peteshi Ojirami-Afe, Dagbala, Makeke, Ekpe, Ekpedo, Bekuma, Okpe, Ogbe, Onumu, Akpama, Anyonron, Ogugu, Ikakumo, Ijaja, Oloma, Okunese, Uneme -nekua, uneme erhurun na Ikpeshi . [11]

Ndị Oge Edo na-asụ asụsụ asatọ (8) dị iche iche mana ọ na-emekọ ọnụ. Ndị Ojiramis (Gurup II) dịka ọmụmaatụ, ghọtara ndị agbata obi ha Akuku (Gurup III) na Enwan (Gurup I), mana ọ bụghị ndị obodo ọzọ. Ndị Yoruba na-aghọta nke ọma n'ọgbọ ochie. Pidgin English bụ asụsụ a kacha asụ na Akoko Edo.

  1. Nigeria: Administrative Division (States and Local Government Areas) - Population Statistics, Charts and Map. citypopulation.de. Retrieved on 2020-04-20.
  2. Samson. "The Linguistic Situation and Geography of Akoko-Edo Local Government Area, Edo State, Nigeria". 
  3. The History of Akoko-Edo People. edoworld.net. Retrieved on 2021-07-13.
  4. Akintoye (1969). "THE NORTH-EASTERN YORUBA DISTRICTS AND THE BENIN KINGDOM". Journal of the Historical Society of Nigeria 4 (4): 539–553. ISSN 0018-2540. 
  5. Akoko Edo people of Edo State,Nigeria. www.edoworld.net. Archived from the original on 2020-06-04. Retrieved on 2021-07-13.
  6. OBADUN. "THE LINGUISTIC SITUATION AND GEOGRAPHY OF AKOKO-EDO LOCALGOVERNMENT AREA, EDO STATE, NIGERIA". Academia. 
  7. Akoko Edo People of Edo State, Nigeria. www.edoworld.net. Archived from the original on 2020-06-04. Retrieved on 2021-07-13.
  8. Samson. "The Linguistic Situation and Geography of Akoko-Edo Local Government Area, Edo State, Nigeria". 
  9. Samson. "The Linguistic Situation and Geography of Akoko-Edo Local Government Area, Edo State, Nigeria". 
  10. Boundary dispute: Two communities in Edo and Ondo states on edge (en-US). The Guardian Nigeria News - Nigeria and World News (2018-03-25). Retrieved on 2021-07-13.
  11. Post Offices- with map of LGA. NIPOST. Archived from the original on 7 October 2009. Retrieved on 2009-10-20.