Jump to content

Akwila Simpasa

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Akwila Simpasa
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
ụbọchị ọmụmụ ya1945 Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya1985 Dezie

Akwila Thompson Simpasa (amụrụ 1945) bụ onye na-ese ihe, onye na-ese ihe na onye na-agụ egwu na Zambia. [1] Aura dịtụ mgbagwoju anya gbara ndụ ya na ọnwụ ya gburugburu: ọ bụ ezie na edepụtala obere ndụ ya nke ọma, ọ na-echeta ọnụ ya na obodo nka Zambia. [2]

Mgbe ọ na-amụ nkà na Britain, Simpasa nwalere ihe e mesịrị mara dị ka Zam-Rock, na-agwakọta African rhythms na Western music ụdị. Ya na Wilson Pickett, Ginger Johnson, African Drummers na Osibisa kesara egwuregwu ahụ. Ọ mere enyi Eddy Grant na Mick Jagger . Ọ bụ ezie na o dekọrọ album, Akanezala, ọ dịghị mgbe e mere ka ọ bụrụ azụmahịa. [3]

A na-enweta Simpasa na ihe oyiyi nnwere onwe na Lusaka.

Simpasa nwere nsogbu ahụike uche, wee nwụọ na mbido 1980 mgbe ọ dị obere. [2] Enwere ike ịhụ mmetụta ya na ọrụ ndị na-ese ihe Flinto Chandia na Eddie Mumba . [1]

Ntụaka[dezie | dezie ebe o si]

Lecturer na School of Media, Performing and Fine mere enyi Eddy Grant na Mick Jagger . Ọ bụ ezie

  1. 1.0 1.1 Mulenga (2017). "Germinating in the cracks: the identity of contemporary Zambian art", in Maria Anna Kreienbaum: Sambia – 72 Volksgruppen bilden einen Staat: Einblicke in eine postkoloniale Gesellschaft. Verlag Barbara Budrich, 65–6. ISBN 978-3-86388-306-5.  Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name "KreienbaumPillmann2017" defined multiple times with different content
  2. 2.0 2.1 Elizabeth Watkin, A Secret Heritage: Modern Art in Zambia, Hyperallergic, June 27, 2012.
  3. Leonard Koloko (2012). Zambian Music Legends. ISBN 978-1-4709-5335-5.