Jump to content

Alice Attie

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Alice Attie
Alice Attie in her Studio
Attie at work in her studio
Born (1950-07-27) 27 Julaị 1950 (age 73)
New York City
EducationBarnard College (B.A.)
City College of New York (MFA:Poetry)
CUNY Graduate Center (Comparative Literature: Ph.D.)
OccupationArtist, writer
Partner(s)Royce Howes
Children2
WebsiteÀtụ:Url

Alice Attie ( mmalite na 1950) bụ onye omenkà ihe nkiri America na onye na-ede uri sitere na New York City.

Agụmakwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

Mgbe Attie akwụkwọ akwụkwọ na Barnard College na New York City na akara ugo French, Attie tsare MFA na uri, na-amụ n'okpuru June Jordan na City College of New York .  Attie gara n'ihu gụchaa PhD site na akwụkwọ Akwụkwọ Gụsịrị Akwụkwọ na Mahadum City nke New York na akwụkwọ ntụnyere, na akwụkwọ akụkọ nke doctoral lekwasịrị anya na " Elegy nke oge a, kpọmkwem na ebe akwụkwọ nke na ihe a na-ahụ achọpụtara.  ozi: otu anyị si anabata ihe na- echekwa ike [1] [2]

Foto na nka a na-ahụ anya[dezie | dezie ebe o si]

.Omume ịse ihe nke Attie malitere dị ka nyocha nke ederede agụmagụ, dịka ihe odide agbasawanye nke ha na-akpali.  Ihe ndetu klaasị, na-aga n'ihu, bụ usoro eserese edebere n'oge nkà ihe ọmụma na physics gụsịrị akwụkwọ na Mahadum Columbia.  A na-ewere ndetu klaasị Attie n'ụdị eserese. [ a chọrọ nkọwa ]

Usoro ihe osise Attie Na-elekọta Onwe Gị, nke sitere n'ike nss nke Michel Foucault na College de France, na-edepụta abstractions na-edepụta site na ikwughachi nkebi ahụ bụ "Na-elekọta Onwe Gị", na-ezo  aka n'uche Socratic nke dị ka ekwuru ya na ike Foucault[3]

Michel Foucault - Lekọta onwe gị

[4]Atie mere nso nso a </link> foto na-egosi ala mgbakaka, mgbasa, na ubi Iceland, New Hampshire, ugwu New York, na Central Park .  Ewere ya na ịhụnanya Rolleiflex ochie nke nna ya nke 1937, foto ya na- echiche nke okike dị ka uri a na-ahụ anya.

[5]Ọrụ foto ya na akwụkwọ nwere ike na mkpokọta na Whitney Museum of American Art, Ndị dike ihe nka nke oge a, ndị ihe nkiri Studio na Harlem, ndị dike ihe ngosi nke Juu, Getty Museum na Los Angeles na ndị ihe ihe.  ngosi nka nke Fine Arts na Houston, Texas, n'etiti ndị ọzọ. [6] [7]

Na 2001, Attie na Alice Attie: Harlem on the Verge, (ya na mmeghe nke onye ɔkɔ ọmụmụ ihe mere eme Robin DG Kelley ), akwụkwọ foto nke foto foto na ụlọ akara na-edekọ Harlem nke oge a na njedebe nke gentrification .  Na 2012, Attie chọrọ aka na foto na akwụkwọ nke Gayatri Chakravorty Spivak : Harlem na An Aesthetic Education in the Age of Globalization .  Na 2012, Attie nwa aka na onye ọkà ihe ọmụmụ Giorgio Agamben na-enye onyunyo foto na akwụkwọ ya, The Church and the Kingdom. </link>[ a chọrọ nkọwa ]

Foto nke onye na-ese ihe nkiri June Leaf, nke ewepụtara ihe ọmụmụ awụ iri na , na-achọghị ihe oyiyi nke ihe ọrụ June na akwụkwọ Attie dechara na Steidl Press iji soro ihe ngosi 2016 Whitney Museum: June Leaf: Echiche ọnwụ. [8]

Abụ[dezie | dezie ebe o si]

Mpakọta mbụ nke Attie, ndị a Figures Lining the Hills, nke Seagull Books na Nọvemba 2015. Ndị a Figures Lining the Hills sitere na sitere n'aka Naveen Kishore nke Akwụkwọ Seagull: oku na-aga "dee ndetu, ndetu na  anyị na-edegara onwe anyị akwụkwọ, na akwụkwọ, na akwụkwọ ndetu, na-edetu na anyị na-eche n'echiche ide ihe, mpempe akwụkwọ, ndetu n' , edemede, na ndetu, nke a na-  edeghị."  [1] N'ịbụ onye debere akwụkwọ ihe ihe nke nta ka ọ bụrụ afọ 50, Atie wepụrụ akwụkwọ ndetu ya na nso nso a.  Akwụkwọ uri Attie n'okpuru Aleppo Sun, 2018, na Seagull Books / University of Chicago Press, bụ nchịkọta uri sitere n'ike ike nsasị nke Aleppo, Syria, ebe obibi nke nne na nna ochie, na March 2011, dị  ka agha na Syria bụ.  na-ejide</link>[ a chọrọ nkọwa ]

Mmetụta[dezie | dezie ebe o si]

Attie gụrụ akwụkwọ n'okpuru June Jordan ka ọ na-enweta MFA ya na uri. Ọ na-akpọ George Oppen, William Carlos Williams, na nso nso a, Alice Oswald, dị ka ụfọdụ n'ime ọtụtụ ndị na-ede uri na-akpali ya. Ọ na-ehota ọrụ nke Franz Kafka dị ka ihe na-akwalite ọrụ ya na akwụkwọ na nkà. Dị ka Kafka, ọ na-ahụ ọrụ ya dị ka onye ogbugbo n'etiti ụwa abụọ, otu nke nwere ike ịkọwapụta na nke ọzọ nke na-atụgharị, n'elu ma ọ bụ n'èzí, ma ọ dịghị mgbe ọ bụla n'ọhịa nkọwa. [1] N'ime akwụkwọ ndị ọ hụrụ n'anya bụ: To the Lighthouse nke Virginia Woolf na As I Lay Dying site n'aka William Faulkner na ọ na-edobe abụ anakọtara nke Wallace Stevens na ọdụ abalị ya ma ọ bụ n'akpa ya. [9]

Ihe ngosi[dezie | dezie ebe o si]

Ntụaka[dezie | dezie ebe o si]

Isi mmalite[dezie | dezie ebe o si]

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

  • AliceAttie.com
  1. 1.0 1.1 Intellectual Adventures | Dirty Laundry. dirtylaundrymag.com. Retrieved on 11 March 2017.
  2. Hoopycake. Foley Gallery. foleygallery.com. Archived from the original on August 28, 2017. Retrieved on 15 June 2017.
  3. Galerie nächst St. Stephan Rosemarie Schwarzwälder. Galerie nächst St. Stephan Rosemarie Schwarzwälder.
  4. Alice Attie – Artists – Howard Greenberg Gallery. howardgreenberg.com. Archived from the original on 12 March 2017. Retrieved on 11 March 2017.
  5. Alice Attie – MoMA. The Museum of Modern Art.
  6. Alice Attie (American, born 1950) (Getty Museum). The J. Paul Getty in Los Angeles.
  7. There's No Place Like Home – The Museum of Fine Arts, Houston. mfah.org.
  8. Leaf (2016). June Leaf: Thought is Infinite. Göttingen, Germany: Steidl Verlag. ISBN 9783958291027. OCLC 950965556. 
  9. bookculture (March 3, 2013). Q&A with Alice Attie on "These Figures Lining the Hills". Retrieved on April 2, 2019.