Amaechi Robinson Mgbakogu

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Mgbakogu Robinson Amaechi
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
Ebe ọmụmụObosi Dezie
Ọrụ ọ na-arụacademic Dezie

  

Mgbakogu Robinson Amaechi // ⓘ bụ onye agụmakwụkwọ Naijiria. [1] Onye jerela ozi dị ka onye provost nke Anambra State College of Health Technology, Obosi, [2] [3] Anambra State, Nigeria kemgbe 2013.

Mbido ndụ na agụmakwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

Amaechi Robinson Mgbakogu bụ onye amụrụ na ezinụlọ Nze Anichebe (Ugonabo) na Iyom Oluwa Mgbakogu nke obodo Ire Obosi na Idemili-North local government area of ​​Anambra State, Nigeria in early 60s.  Ọ lụrụ Joy Nkeiruka Mgbakogu (Nee Monagor), bụ osote onye na-elekọta ụlọ mkpọrọ.  Ha nwere ụmụ atọ.[4]

MMgbakogu nwere akwụkwọ praịmarị ya na Community primary school Nkwelle Ezunaka in oyi LGA Anambra state.  A nabatara ya na Mahadum Nigeria n'afọ 1983, dịka onye so na klas ndị ọsụ ụzọ na ngalaba nke Medical Laboratory Sciences, ma gụchaa na June 1988. Ọ kwadoro mgba iji nweta akara ugo mmụta B.MLS, bụ nke e nwetara.  N'ikpeazụ site na mkpesa na ikpuchi akwụkwọ nzere nke mbụ nke ngalaba ahụ na June 1988, bụ nke manyere ndị sinetị mahadum na mgbe ahụ Institute of Medical Laboratory Technology nke Nigeria ịgbanwe aha nzere site na BSc gaa na B.MLS.  Mgbakogu nwetara MSc ya na 2009 na PhD na 2014 niile na sayensị ụlọ nyocha ahụike (Public Health Microbiology), niile sitere na Mahadum Nigeria.[5]  Ọ bụ onye isi oche mbụ Medical Laboratory Sciences Students’ Association of UNEC, wee mechaa MELASSA na 1985. First Obosi Medical Laboratory Sciences gụsịrị akwụkwọ, 1988. Ọ bụ onye mbụ gụsịrị akwụkwọ na ahụike laabu ọkà mmụta sayensị na Anambra steeti civil service, 1990.[6]  Ọ bụ Pioneer HOD, ngalaba ahụike ụlọ nyocha ahụike, Anambra State College of Health Technology Obosi, 2004 ruo 2008. Ọ bụ nwa akwụkwọ mbụ gụsịrị akwụkwọ na PhD na ngalaba MLS ngalaba UNN n'afọ 2014, ma bụrụkwa onye okachamara ụlọ nyocha ahụike nke mbụ a họpụtara Provost Anambra.  State College of Health Technology, (ASCOHT) Obosi 2013.[7]

Ọrụ na ọrụ ọha na eze[dezie | dezie ebe o si]

MMgbakogu rụkọrọ ọrụ obere oge ya na bọọdụ steeti Anambra na-ahụ maka ego n'ime ego n'Enugwu site na 1980 ruo 1983,[8] onye isi ngalaba nke sayensị ụlọ nyocha ahụike ASCOHT, 2004–2008, ngalaba ụlọ nyocha ahụike, General Hospital Onitsha site na 2009 ruo 2012, General Hospital Enugu-ukwu,  2012-2013 wee bụrụ onye provost, ASCOHT, Obosi na 2013. Ọ bụ onye ọkà mmụta sayensị na-ahụ maka ahụike na-arụ ọrụ ma na-enye ọrụ ụlọ nyocha ahụike na obodo ya Obosi na ndị Naijiria n'ozuzu kemgbe 1993.[9][10]  Na 2017 ọ nwetara nzere ND zuru oke site na NBTE yana nzere zuru oke maka ahụike obodo, ngalaba ndị na-ahụ maka ụlọ ọgwụ na bọọdụ nke ha.[11] [12] [13]  N'afọ 2018, o nwetara nzere nwa oge maka HND n'aka NBTE nke mere ka ụmụ akwụkwọ anyị gụchara gụchaa isonye na NYSC nke mbụ kemgbe e bidoro kọleji n'afọ 1992.[14]

Na 2021 n'okpuru Mgbakogu na-ekiri kọleji kpọkọtara ndị gụsịrị akwụkwọ na nke mbụ isonye na National Youth Services Corps (NYSC).[15][16]

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. National Light. "Mgbakogu projects Obiano's dreams in College of Health Technology, Obosi", National light, 2021.