Anacamptis morio

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Anacamptis morio
Scientific classification edit
Kingdom: Plantae
Clade: Tracheophytes
Clade: Angiosperms
Clade: Monocots
Order: Asparagales
Family: Orchidaceae
Subfamily: Orchidoideae
Genus: Anacamptis
Species:
A. morio
Binomial name
Anacamptis morio



Synonyms[2]
  • Orchis morio L.
  • Herorchis morio (L.) D.Tyteca & E.Klein

Anacamptis morio, orchid nwere nku na-acha akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ ma ọ bụ orchid nwere akwụkwọ ndụ akwụkwọ nri (nke a na-akpọkwa Orchis morio), bụ osisi na-agbasa okooko nke ezinụlọ orchid, Orchidaceae. Ọ na-enwekarị okooko osisi na-acha odo odo, a na-ahụkwa ya na Europe na Middle East.

Nkọwa[dezie | dezie ebe o si]

Ọ na-agbasa site na ngwụcha Eprel ruo June na British Isles, na mbido Febụwarị na mba ndị ọzọ, dị ka France. Inflorescence nwere ụcha dị iche iche, ọkachasị purple ma na-agbanwe site na ọcha, site na pink, ruo purple miri emi. Okooko osisi nke ọnụọgụgụ ya dị n'etiti ise ruo iri abụọ na ise ndị yiri okpu na-etolite n'ìgwè dị nro, nke dị n'elu otu ogwe osisi. Akụkụ abụọ dị n'akụkụ nke nwere akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ, mgbe ụfọdụ na-acha edo edo na-agbasa n'akụkụ dị ka "nku", na-enye orchid aha ya. Obosara, lobed atọ, ala ala ala na-acha odo odo n'etiti na ntụpọ gbara ọchịchịrị.

Akwụkwọ ya bụ lanceolate, ma ọ bụ mgbe ụfọdụ ovate, ma na-eto na rosette gburugburu ala nke atụmatụ ahụ, na ụfọdụ akwụkwọ ndị dị gịrịgịrị na-ejide ogwe osisi ahụ ma na-ekpuchi ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ okooko osisi. Akwụkwọ ya na-acha akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ ma na-enweghị ntụpọ. Osisi na-eto ruo sentimita ịrị anọ n'ịdị elu.

Ọ dị ka orchid purple Orchis mascula, nke na-agbasa n'otu oge nke afọ, mana Anacamptis morio nwere akara akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ na sepals abụọ dị n'akụkụ, ọ nweghịkwa ntụpọ ma ọ bụ ntụpọ nke akwụkwọ Purple.

Osisi ọ bụla nwere ike ifuru ruo afọ iri na asaa.[3]

Nchịkọta[dezie | dezie ebe o si]

A kọwara ụdị ahụ na mbụ, dị ka Orchis morio, site n'aka Carl Linnaeus, n'afọ 1753. E wegara ya na ụdị Anacamptis na 1997.[2] Anacamptis sitere n'okwu Grik ανακάμτειν "anakamptein" nke pụtara ịgbagọ, ọ bụ ezie na dị ka isi mmalite dị iche iche si kwuo ọ nwere ike ịpụta ịgbagọ azụ, ịgbagọ ala ma ọ bụ gbagọ n'ihu.[4][5][6] Aha morio bụ Latin maka "clown", nke a na-ewere okooko ya na-acha uhie uhie na nke nwere ntụpọ ka ọ dị.[7][8]

Ụdị ndị ọzọ[dezie | dezie ebe o si]

Dika n'ọnwa Mee afọ 2014, otu World Checklist of Selected Plant Families nabatara ụdị ọzọ dị isii :[9]

Nkesa na ebe obibi[dezie | dezie ebe o si]

Ọ bụ nwa amaala ọdịda anyanwụ Eurasia, site na Europe ruo Iran. Na British Isles a na-ahụ ya na etiti ndịda England, Wales na Ireland.

Ọ na-eto n'ala ahịhịa na-emeghị ka ọ dị mma, ọkachasị n'ala limestone. Ụdị a na-eto eto ebe a na-egbutu ahịhịa otu ugboro ma ọ bụ ugboro abụọ n'afọ mgbe okooko osisi zuru ezu, ma ọ bụ ebe a na'azụ ya mgbe okooko ya zuru ezu.[3] Ịkpụ ma ọ bụ ịkpụchasị ekwesịghị ime ozugbo okooko osisi gasịrị mana inye oge maka mgbasa mkpụrụ.

Ọ nwere ike itolite n'ala ahịhịa kpọrọ nkụ ma ọ bụ mmiri. A pụkwara ịchọta ya n'ala ahịhịa dị n'ụsọ oké osimiri, ebe a na-egwupụta okwute, ebe a-egwuputa ihe, nakwa n'akụkụ ụzọ na ahịhịhịa.[3] Na kọntinent Europe, a na-ahụkwa ya n'ebe ịta ahịhịa alpine na n'ala ahịhịhịa xerothermic na porphyry outcrops.[3]

Elu kachasị elu maka ụdị a dị n'etiti 1500 na 2000m.[10][11]

Na-ama ifuru n'ebe ahịhịa

Mmekọrịta gburugburu ebe obibi[dezie | dezie ebe o si]

Nkesa mkpụrụ osisi bụ nke a na-eme site n'aka aṅụ.[3][12]

Okooko osisi anaghị emepụta ihe na-atọ ụtọ, mana ha nwere ike ịdọta ndị na-eme ntụ ọka site na ọdịdị anya ha. Mgbukpọ a na-eme ka ngwakọta nke pollen dị n'etiti osisi dị iche iche dị mfe, na-akwalite ọdịiche dị iche iche nke mkpụrụ ndụ ihe nketa n'ime ụdị ahụ, a na-enwekwa mmasị na evolushọn karịa mmepụta ihe na-eme.[13]

Osisi enweghị ike ịmalite na-enweghị onye mmekọ mycorrhizal. Nke a na-eme ka ha bụrụ ndị kemịkal, ọkachasị fungicides, kamakwa ngwa kemịkal ndị ọzọ, gụnyere fatịlaịza, nke nwere ike belata mmụba nke ụdị fungus ụfọdụ. Mycorrhizal fungi a maara na ọ na-eto na njikọ ya na orchid nwere nku na-acha akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ gụnyere Epulorhiza repens (Tulasnellaceae) na Moniliopsis solani (Ceratobasidiaceae).[3]

Nchekwa[dezie | dezie ebe o si]

Ọnọdụ nchekwa nke ụdị a dị n'ihe ize ndụ ma na-achọ iyi egwu.[14]

Ọ bụ ụdị a na-echebe na Northern Ireland n'okpuru iwu anụ ọhịa nke 1985.[15]

N'afọ 2001, a nabatara Anacamptis morio dị ka akara ngosi maka Priory Vale, nke atọ na nke ikpeazụ na ọrụ 'Northern Expansion' nke Swindon. N'ihi mbelata ngwa ngwa na ụdị a na-echebe ha n'ọnọdụ ụfọdụ, ọ bụ ezie na a ka na-ewere ha dị ka ihe a na-ahụkarị na mpaghara Swindon, ọkachasị Clifford Meadow, saịtị nke Special Scientific Interest (SSSI) na Thamesdown Drive, Swindon.

Okooko osisi

Ebensidee[dezie | dezie ebe o si]

  1. R. M. Bateman; A. M. Pridgeon; M. W. Chase (1997). "Phylogenetics of subtribe Orchidinae (Orchidoideae, Orchidaceae) based on nuclear its sequences. 2. Infrageneric relationships and reclassification to achieve monophyly of Orchis sensu stricto". Lindleyana. 12: 113–141.
  2. 2.0 2.1 "Anacamptis morio".
  3. 3.0 3.1 3.2 3.3 3.4 3.5 BSBI Species Account - Anacamptis morio
  4. Philoponus - On Aristotle On The Soul
  5. Etymological Dictionary of Succulent Plant Names
  6. NBN Atlas - Anacamptis pyramidalis
  7. Plantlife - Green Winged Orchid. Archived from the original on 2021-03-08. Retrieved on 2022-09-12.
  8. The Poor, the Crippled, the Blind and the Lame: Physical and Sensory Disability in the Gospels of the New Testament
  9. Search for Anacamptis morio. World Checklist of Selected Plant Families. Royal Botanic Gardens, Kew. Retrieved on 2014-05-17.
  10. The Bulgarian Flora Online
  11. Monaco Nature Encyclopedia
  12. The Royal Society - The effects of nectar addition on pollen removal and geitonogamy in the non-rewarding orchid Anacamptis morio
  13. Britannica Blog: The Deceptive Flowers of Orchids. Archived from the original on 2021-09-07. Retrieved on 2022-09-12.
  14. Plantlife - Green-winged orchid. Archived from the original on 2021-03-08. Retrieved on 2022-09-12.
  15. Orchis morio :: Flora of Northern Ireland web site

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]