Angela Okolo

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Angela Okolo
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
Aha enyereAngela Dezie
aha ezinụlọ yaOkolo Dezie
Ọrụ ọ na-arụacademic Dezie
onye were ọrụMahadum nke Benin, University of Benin Teaching Hospital Dezie
ebe agụmakwụkwọLovanium University Dezie

 

Angela Okolo
NationalityNigerian
Alma materLovanium University
OccupationPediatric Doctor and Academician
EmployerFederal Medical Centre, Asaba, Delta state
Voice Note

Angela Okolo bụ prọfesọ Naijiria nke ọrịa ụmụaka na ahụike ụmụaka, onye na-ahụ maka ụmụ ọhụrụ na ngalaba nke Pediatrics, Federal Medical Center, Asaba na Onye isi oche nke Nigerian Society of Neonatal Medicine (NISONM).[1]

Mbido ndụ na agụ ma akwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

O bụ onye Delta Stati na Naịjirịa. O malitere njem agụmakwụkwọ ya na St. Theresa's Primary Catholic School Jos, wee gaa St. Louis College Kano maka agụmakwụkwọ sekọndrị ya.[2] O mechara gaa n'ihu na-amụ ọgwụ na Mahadum Lovanium, Kinshasa, DRC Central Africa site na 1965 ruo 1971 ebe ọ nwetakwara akara ugo mmụta nke ːDocteur en Medicine.[3][4] N'oge na-adịghị anya mgbe ọ malitere ọzụzụ ahụike ya dị ka dọkịta bi na ahụike ụmụaka na Mahadum Benin Teaching Hospital Edo steeti, Naịjirịa n'etiti afọ 1972 na 1977.[5] N'oge ọmụmụ ihe a, ọ nwetara onye otu Royal College of Physician and Surgeons nke Glasgow na 1977 wee bụrụ onye otu Royal Academy of Physicians and Surgeon nke Glasgow na 1987 na onye otu Royal School of Pediatrics and Child Health (UK) na 1997.[2] E mechara họpụta ya dị ka onye nkuzi na Mahadum Benin ebe o mechara bụrụ prọfesọ (1977 ruo 2016).[4]

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

O bụ onye ndụmọdụ na-ahụ maka ụmụaka na prọfesọ nke pediatrics bụ onye gụrụ akwụkwọ na Neonatology n'okpuru Mahadum nke Benin Teaching Hospital (1972-ruo ụbọchị). N'ụlọ ọrụ a, ọ na-etinye onwe ya n'ịkụzi na nyocha na neonatology na ahụike perinatal. Ọ na-akụzi na ụlọ akwụkwọ dị iche iche otu n'ime ha bụ Mahadum Delta State .[6]

Ọ bụkwa onye Neonatologist na Federal Medical Center Asaba. Ọ rụkọtara ọrụ na ụlọ ọrụ dị iche iche dịka WHO, UNICEF, na ECOWAS n'okpuru West African Health Organization iji melite ahụike ụmụaka. Ọ na-etinye aka na ọrụ dị iche iche ma mepụta ọtụtụ akwụkwọ.

Ndụ onwe onye[dezie | dezie ebe o si]

Okolo lụrụ di ma nwee ụmụ abụọ.[2] Ọ bụ onye na-asụ Bekee, ọ na-asukwa Ibo, Hausa, Yoruba, na French nke ọma.[2] Ọ bụ Onye Kraịst nke okwukwe Katọlik, onye otu Catholic Women Organizational na Lady of the Knights of Saint Mulumba(LSM).[2]

Ndị otu nzukọ[dezie | dezie ebe o si]

  • Sickle cell society nke Nigeria (SCSN)[2]
  • American Academy of Pediatrics (AAP)[7]
  • European Society for pediatric endocrinology (ESPE)[8]
  • Òtù Naijiria nke ọgwụ nwa ọhụrụ -(NISOMN)[8]
  • Union of National African pediatric societies and association (UNAPSA)
  • International pediatric association (IPA)[9]

Nnyocha na mbipụta[dezie | dezie ebe o si]

  • Nchịkwa nke tetanus siri ike site na iji magnesium sulfate- ahụmịhe na ụlọ ọrụ ahụike tertiary na Southern Nigeria.[10]
  • Postnatal Magnesium Sulfate na ụmụ ọhụrụ na-eku ume na Benin City Nigeria: Mmetụta na Ọnwụ[11]

Ndemsibia[dezie | dezie ebe o si]