Jump to content

Angu

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Ndị ikom Kukukuku, 1931

Ndị Angu ma ọ bụ Änga, ndị a na-akpọkwa Kukukuku (nke a na-akpọ dịka"Cookah-Cookah"), bụ obere ìgwè ndị mmadụ na-eme ihe ike na ndị na-eri mmadụ na-asụ ọtụtụ asụsụ yiri onwe ha ma na-ebi n'ebe dị elu, na mpaghara ndị dị n'ugwu nke ndịda ọdịda anyanwụ Morobe, mpaghara dị na Papua New Guinea. Ọ bụ ezie na ha bụ ndị dị mkpụmkpụ, na-abụkarị ihe na-erughị fiit ise n'ogologo, a na-atụ ha egwu maka mwakpo ha na-eme megide obodo ndị dị n'udo karịa bi na ndagwurugwu ndị dị ala.[1]

N'agbanyeghị ịdị elu na ihu igwe iju oyi nke ala nna ha, ndị Änga na-eyi uwe ole na ole, gụnyere uwe ahịhịa, nke nwere otu ihe yiri sporran, na uwe elu e ji ụgbụ a kụrụ akụ mee, nke a na-akpọ mals.[1]

Akụkọ banyere ụfọdụ n'ime mmekọrịta mbụ dị n'etiti ndị Angu na ndị ọcha ka J. K. McCarthy kọwara n'ụzọ doro anya n'akwụkwọ ya Patrol into Yesterday: My New Guinea Years .

Anọ n'ime asụsụ Änga fọrọ nke nta ka ọ kwụsị, mana agbụrụ kachasị ukwuu, ndị Hamtai, na-aga n'ihu n'amụbawanye, nwee ọnụ ọgụ ndị mmadụ dị puku iri anọ na ise.

Ụfọdụ agbụrụ ndị dị na mpaghara Aseki aghọwo ebe ndị njem na-eme nleta n'ihi ozu ha. E nwere ebe atọ a ma ama na-ahụ maka ozu na gburugburu Aseki na mpaghara Hamtai. Ndị Hamtai ugbu a na-enwe obere ego site n'ụgwọ ndị ọkà mmụta sayensị, ndị njem nleta na ndị na-ese foto na-akwụ tupu ha abanye n'ebe ndị a gbasiri agbasi.[2]

Mmekọrịta mbụ ya na ndị Toulambi[dezie | dezie ebe o si]

Ihe nkiri nke Jean-Pierre Dutilleux na-ekwu na ọ na-egosi njikọ mbụ n'etiti otu ndị Toulambi, nke a kọrọ na ọ bụ akụkụ nke ndị Angu, na ndị ọcha na Disemba afọ 1993.   [citation needed] [3] Ọ bụ onye na-amụ banyere ụmụ mmadụ bụ Pierre Lemonnier, na-azọrọ na ya na agbụrụ ahụ nwere mmekọrịta n'onwe ya.[4][5] Otú ọ dị, e boro Lemonnier akwụkwọ maka nkwutọ ma merie ikpe ahụ.[5][6]

A kọwakwara njikọ mbụ enwere n'agbụrụ Toulambi na The Sydney Morning Herald na 22 Ọktoba 1993, obere oge tupu nzukọ ya na Dutilleux:

Ndị ọrụ gọọmentị na Papua New Guinea na-ekwu na ha achọpụtala 'ebo furu efu' ọzọ [...] Ìgwè ọhụrụ ahụ, nke a na-akpọ agbụrụ Toulambi, ka o doro anya na a chọtara ya n'ebe dịpụrụ adịpụ nke oké ọhịa dị na ebe ndị bụ úgwú úgwú na Papua New Guinea. Mmadụ abụọ fọrọ ntakịrị ka ha gbara ọtọ n'agbụrụ ahụ 'ka ụjọ chọrọ itugbu' mgbe otu ndị na-achụ nta kpọgara ha n'ụlọ ọrụ gọọmentị kacha nso iji nụ ụtọ nri ma hụ ndị ọcha na ụgbọelu na nke mbụ ya. Ma ụfọdụ ndị ka na-enwe obi abụọ. Ha kwenyere na òtù ahụ nwere ike ịbụ nke agbụrụ ndị dịpụrụ adịpụ a maara n'ókèala mana a hapụrụ ha na ọnụ ọgụgụ ọhụrụ.[7]

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 Lightbody (1985). Papua New Guinea: a travel survival guide, 3, Lonely Planet, 89–90. ISBN 978-0-908086-59-7.  Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name "LP-PNG3" defined multiple times with different content
  2. Neubauer. The smoked corpses of Aseki. www.bbc.com.
  3. Dutilleux (2001). Toulambis, les fantômes de la forêt. Vodeo.tv. Alexandra Films. Archived from the original on 2015-09-23. Retrieved on 2020-01-18.
  4. Coup de bambou sur les Papous. Dix anthropologues critiquent un reportage diffusé sur TF1.
  5. Lemonnier (2004). "The hunt for authenticity: Stone Age Stories Out of Context" (in en). The Journal of Pacific History 39 (1): 79–98. DOI:10.1080/00223340410001684868. ISSN 0022-3344. 
  6. Tribunal de Grande Instance de Paris, 1st chamber, 1st section, verdict of 12 May 1997
  7. Connell (28 July 2005). Papua New Guinea: The Struggle for Development. ISBN 9781134938322. 

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

  • A New Venture into the Unknown, akwụkwọ nta nke Melanesian Mission mepụtara na ebumnuche ha na-atụ aro maka ndị Kukukuku nke New Guinea, 1935.
  • "Kukuku, ndị Angu, Papua New Guinea" nke Carolyn Leigh, Art-Pacific, August 19, 2002. E nwetara ya na December 28, 2005
  • "The Smoked Corpses of Aseki" nke Ian Lloyd Neubauer "BBC - Travel", December 3, 2015. E nwetara ya n'October 1, 2016

Àtụ:Papuan ethnic groups