Ara (ìgwè kpakpando)

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Ara ( Latīn maka "ebe àjààjà") bụ mfọn ndị dị n'etiti Scorpius, Telescopium, Triangulum Australe, na Norma .  Ọ bụ (dị ka Βωμός </link> ) otu n'ime ọtụtụ ndị Gris (ya bụ 48) nke onye na-egosi mbara igwe nke mbụ afụ nke abụọ Ptolemy ndị agha, ọ ka bụkwa otu n'ime ọrụ 88 ọgbara ọhụrụ  nke International Astronomical Union mgbaàmà.

The oroma supergiant Beta Arae, nye anyị ozi ya kacha na - ndapụta nhọrọ ya na elele ya nso na-adị 2.85, na-Maka misalin Alfa Arae na-acha ụzọ.  A maara usoro asaa na-anabata mbara ala.  Dị ka anwụ anwụ Mu Arae na-akwado mbara ala anɔ ama ama.  Gliese 676 bụ sistemu dwarf na-acha ụda ọnụọgụ abụọ (gravity-paired) nwere mbara ala a anọ ama ama.

[1]N'ọta ifo ndị Gris oge ochie, a matara Ara dị ka ebe eleàjà ebe chi bu ụzọ iso àjà ma guzobe tupu ha emerie Titans .  [1] Otu n'ime igwe ndị mmadụ nke Ptolemy mkpa, [1] Aratus dekọrọ ya na 270 BC dị ka ọ dị nso na mbara igwe, na Almagest na-egosi ngagharị ruo ndịda ruo Gamma Arae .  Prọfesọ Bradley Schaefer na-atụ aro na ndị oge ochie dị ga-eke ike ịhụ ebe otú dị ka Zeta Arae, maka echiche nke yiri ebe àjà.  [2]

  1. Schaefer, Bradley E. (2002). "The latitude and epoch for the formation of the southern Greek constellations". Journal for the History of Astronomy 33 (113): 313–50. DOI:10.1177/002182860203300401. ISSN 0021-8286.