Asụsụ Alagüilac

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Alagüilac
Spoken in: Guatemala 
Region: Motagua River
Total speakers:
Language family: unclassified
Language codes
ISO 639-1: none
ISO 639-2:
ISO 639-3: none
Asụsụ Alagüilac
asụsụ
obere ụdị nkelanguage isolate Dezie
mba/obodoGuatemala Dezie
ụmụ amaala kaAlaguilac people Dezie

Alagüilac bụ Asụsụ ụmụ amaala America na-Enweghị akwụkwọ nke a na-eche na ndị Alaguilac nke Guatemala na-asụ n'oge mmeri Spanish.

Echiche banyere asụsụ[dezie | dezie ebe o si]

Brinton (1892) weere Alaguilac dị ka olumba nke Pipil. Otú ọ dị, Campbell (1972) kwenyere na nke a ezighi ezi. O nwere ike ịbụ na isi mmalite ya duhie Brinton: Na 1576 Palacio kọrọ asụsụ Acavastlan, Guatemala, nke ọ kpọrọ Tlacacebatleca . [1] Juarros kwuru [2] a na-asụ "Alagüilac" na San Cristóbal Acasaguastlán ma na-asị "Mexican" na San Agustín Acasaguastlán. Nke a malitere arụmụka ma Alagüilac ọ bụ onye ikwu Pipil. Ebe ọ bụ na Briton chọtara peeji anọ, nke e dere n'etiti 1610 na 1637 n'asụsụ Nahu, n'ebe ndebe ihe ochie nke San Cristóbal Acasaguastlán, na n'ihu ebe ọ bụ na 1878 Bromowicz chịkọtara ndepụta nke okwu Nahua na San Agustín Acasaguartlán, Brinton kwubiri na Agüilac abụghị ihe ọzọ karịa ụdị Nahua. [3] o sina dị, ihe akaebe nke ihe mgbe ochie anaghị akwado asụsụ nke mpaghara ahụ bụ Nahua. Ndị ọzọ atụwo aro [1] Acaguastlán nwere ike ịbụ asụsụ abụọ na Pipil na asụsụ Maya dị ka Poqomchiʼ ma ọ bụ Poqomam.

Otú ọ dị, Campbell na-ekwu na ọnụnọ nke Pipil ma ọ bụ Nahua na ndagwurugwu Osimiri Motagua nwere ike ịbụ n'ihi mmegharị ndị mmadụ n'ike mgbe mmeri Spanish gasịrị. Dịka ọmụmaatụ, obodo Salamá dị nso bụ obodo Pipil nke ndị ohu nke gọvanọ Spain, Pedro de Alvarado kpọbatara. Ọ na-ekwukwa na ndị Cakchiquels na Poqom gbasara site n'ebe ugwu gaa n'etiti Guatemala, ebe ha zutere ndị Xinca, dịka ọnụ ọgụgụ buru ibu nke okwu Xinca n'asụsụ ndị a gosipụtara. [4] mere, ọ na-atụ aro na Alagüilac nwere ike ịbụ Asụsụ Xinca; ọtụtụ aha ebe yiri ka ọ sitere na Xinca, dị ka Sanarate, Sansare, Sansur, na Ayampuc.

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

malitere arụmụka ma Alagüilac ọ bụ onye ikwu Pipil. Ebe ọ bụ na Briton chọtara peeji anọ, nke e dere n'etiti 1610 na 1637 n'asụsụ Nahu, n'ebe ndebe ihe ochie nke San Cristóbal Acasaguastlán, na n'ihu ebe ọ bụ na 1878 Bromowicz chịkọtara ndepụta nke okwu Nahua na San Agustín Acasaguartlán, Brinton kwubiri na Agüilac abụghị ihe ọzọ karịa ụdị Nahua. o sina dị, ihe akaebe nke ihe mgbe ochie anaghị akwado asụsụ nke mpaghara ahụ bụ Nahua. Ndị ọzọ atụwo aro

  1. 1.0 1.1 S. W. Miles "The sixteenth-century Pokom-Maya: a documentary analysis of social structure and archaeological setting", Transactions of the American Philosophical Society, 47:734–781 (1957), p. 739.
  2. D. Domingo Juarros, A statistical and commercial history of the kingdom of Guatemala, translated by J. Baily. London, (1936), pp. 69–71.
  3. A. L. Smith and A. V. Kidder, Explorations in the Motagua Valley, Guatemala, Carnegie Institute of Washington, Publication 546, Contribution 641.
  4. In Xinca, ṣan- is a locative; for example, Santa María Ixhuatán is in Xinca called ṣan-piya 'place of jars', and Pasaco is ṣan-paṣaʔ. San Pedro Ayampuc derives from Xinca yampuki 'snake'.
  • Lyle Campbell (1972): "A Note on the So-Called Alagüilac Language", International Journal of American Linguistics, Vol. 38, Nke 3 (Jul., 1972), peeji nke 203-207.