Asụsụ Balanta
'Balant' (ma ọ bụ Balant) bụ otu asụsụ Bak abụọ nwere njikọ chiri anya nke West Africa nke Ndị Balanta na-asụ.
Nkọwa[dezie | dezie ebe o si]
[1] na-ekewa Balanta ugbu a n'asụsụ abụọ dị iche iche: Balanta-Kentohe na Balanta-Ganja . [2]
Balanta-Kentohe[dezie | dezie ebe o si]
Asụsụ Balanta-Kentohe (Kəntɔhɛ) bụ nke ihe dị ka mmadụ 423,000 na-asụ n'ebe ugwu etiti na etiti ụsọ oké osimiri nke Guinea-Bissau (ebe ka ọ na-erule afọ 2006 ihe dị ka ndị mmadụ 397,000 na-asụrụ ya, ọtụtụ n'ime ha nwere ike ịchọta na mpaghara Oio [3]) yana na Gambia. E mepụtara ihe nkiri na akụkụ ụfọdụ nke Bible na Balanta-Kentohe.
Ethnologue depụtara aha ndị ọzọ nke Balanta-Kentohe dị ka Alante, Balanda, Balant, Balante, Ballante, Belante, Brassa, Bulanda, Frase, Fora, Kantohe (Kentohe, Queuthoe), Naga na Mane. Asụsụ Naga, Mane na Kantohe nwere ike ịbụ asụsụ dị iche iche.
Asụsụ[dezie | dezie ebe o si]
Balanta nwere prefixes na suffixes n'ụzọ ọzọ akọwapụtara dị ka isiokwu doro anya dabere na klas aha. [citation needed]
Ọmụmụ ụdaolu[dezie | dezie ebe o si]
[4]-esonụ bụ ụdaume nke asụsụ Balanta.
Mkpụrụ okwu[dezie | dezie ebe o si]
Akpụkpọ ahụ | Ezé ezé | Alveolar | Palatal | Velar | Akpụkpọ ụkwụ<br id="mwUQ"> | Mkpịsị aka | ||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Plosive | enweghị olu | t | c | k | kp | |||
kwuru okwu | b | d | ɟ | ɡọ | ɡb | |||
N'ihi ya, ọ bụ n'ihi ya ka a na-eme ihe ike. | nt | ɲc | Nkwupụta | ŋkp | ||||
Nkwupụta nke abụọ. | mb | nd | ɲɟ | ŋɡ | ŋɡb | |||
Ihe na-esiri ike | enweghị olu | f | θ | s | h | |||
Nri | Ọ bụ ya ka a na-akpọɱf | nθ | ns | |||||
Ụgbọ imi | m | n | ɲ | ŋ | ||||
Rhotic | r | |||||||
N'akụkụ | l | |||||||
Ihe atụ | j | w |
A na-anụ ụda na-enweghị olu [c k kp] naanị n'asụsụ Guinea Bissau.
Mkpụrụedemede[dezie | dezie ebe o si]
N'ihu | Central | Ịlaghachi azụ | |
---|---|---|---|
Elu | i iː | u uː | |
ɪ ɪː | ʊ ʊː | ||
N'etiti | na eː | ə | o oː |
ɛ ɛː | Ọ bụ n'afọ ka a na-akpọ ɔː | ||
Ala Dị Ala | a aː |
Ide ihe[dezie | dezie ebe o si]
[5] Senegal, Iwu Nọmba 2005-979 na-enye maka orthography nke Balanta dị ka ndị a:
Mkpụrụ akwụkwọ nke mkpụrụ akwụkwọ (Senegal) | ||||||||||||||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
A | B | Ọ bụ ihe efu | D | E | F | G | H | M | J | L | M | N | Ñ | Ŋ | O | R | S | T | Ọdịdị | U | W | Y |
a | b | ɓ | d | na | f | g | h | i | j | l | m | n | ñ | ŋ | o | r | s | t | N'ezie | u | w | na |
a | b | d | dịgasị iche iche | f | ɡọ | h | dịgasị iche iche | ɟ | l | m | n | ɲ | ŋ | dịgasị iche iche | r | s | t | θ | dịgasị iche iche | w | j |
A na-egosi ọdịiche dị n'etiti ụdaume oge na ndị na-abụghị ụdaume site na mgbakwunye nke ụdaume dị elu n'elu ụdaume oge. A na-egosi ụdaume pre-nasalised site n'ibute ụdaume ha na homorganic nasal (ya bụ mp, nt, ñj). A na-anọchite anya ụdaume ndị a na-ekwughị okwu site na ụdaume abụọ a na-ekwu okwu (ya bụ bb = /p/)
Edensibia[dezie | dezie ebe o si]
itinye adịrị na ngwaa iji gosipụta nnọchiaha onye. A na-etinye nnọchiaha naanị na ahịrịokwu maka imesi ya ike. Ọzọkwa isiokwu na ndị ọzọ na-agbanwe aha na-esote aha, nke a na-ahụkarị n'asụsụ ndị ọzọ nke
- ↑ Balanta-Ganja (en). Ethnologue. Retrieved on 2021-01-06.
- ↑ Balanta-Kentohe (en). Ethnologue. Retrieved on 2021-01-06.
- ↑ Balanta-Kentohe Language (ble). The Rosetta Project. Archived from the original on 2011-07-27. Retrieved on 2011-02-28.
- ↑ Creissels (2016). Le balant ganja: phonologie, morphosyntaxe, liste lexicale, textes (in fr). Dakar: IFAN Cheikh Anta Diop.
- ↑ Gouvernement du Sénégal, Décret n° 2005-979.
Akwụkwọ ndị dị mkpa[dezie | dezie ebe o si]
- Onye na-eme ihe nkiri, Denis 2016. Ihe osise nke Ganja (Balant). Na Friederike Lüpke (ed.), Akwụkwọ nduzi Oxford maka asụsụ Atlantic nke West Africa. Oxford University Press.
- [Ihe e dere n'ala ala peeji] 2018. Dictionnaire des proverbes balant: Asụsụ nke ìgwè Atlantic-West nke ezinụlọ Niger-Congo na Senegal. (Series: Verbal Art and Documentary Literature in African Languages Mpịakọta 37.) Rüdiger Köppe Verlag.
- Migeod, F.W.H., The Languages of West Africa Mpịakọta nke Abụọ London 1913.
- Westermann, D. & Bryan, MA Asụsụ nke West Africa. E bipụtara ya maka International African Institute site na Dawsons nke Pall Mall, Folkestone & London 1970.
Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]
- Vidio banyere asụsụ Balanta
- Ndepụta Swadesh maka Balanta-Kentohe
- Iwu Nọmba 2005-979 nke 21 Ọktoba 2005 gbasara mkpụrụ okwu na nkewa nke okwu na Balanta E debere ya na Wayback Machine site na ebe nrụọrụ weebụ nke Journal officiel (n'asụsụ French)
Àtụ:Languages of the GambiaÀtụ:Languages of Guinea-BissauÀtụ:Languages of SenegalÀtụ:Atlantic languages