Asụsụ Bongo

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

Bongo (Bungu), nke a makwaara dị ka Dor, bụ asụsụ Central Sudan nke ndị Bongo na-asụ n'ógbè ndị mmadụ na-adịghị na Bahr al Ghazal na Ndịda Sudan.

Nnyocha 2013 kọrọ na agbụrụ Bongo bi na Bussere Boma, Bagari Payam, Wau County, Ndịda Sudan.[1]

Ụda[dezie | dezie ebe o si]

Bongo bụ asụsụ ụda nke nwere ụda dị elu (á), etiti (ā), ala (à) na ụda (â) na-ada ada.

Ụda niile na-ada ada na-eme ma ọ bụ na ụdaume ogologo ma ọ bụ n'ìgwè ụdaume ma ọ bụ glides. Mgbe ọdịda ụda abụghị n'ihi ụda dị elu bu ụzọ, enwere ike igosi ya site na ụda dị elu na-esote ụda dị ala.

Ọnụ ọgụgụ[dezie | dezie ebe o si]

Bongo nwere usoro ọnụọgụ ọnụọgụ ise.

Akwụkwọ agụmakwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

Ethnologists ndị mbụ rụpụtara asụsụ

Bongo bụrụ Jọn Petherick, onye biputara ndepụta okwu Bongo na ọrụ ya 1861, Egipt, the Soudan, na Central Afrika; Theodor von Heuglin, onye nke biputara ndepụta okwu Bongo na Reise in das Gebiet des Weissen Nil, &c. 1862-1864 in 1869; and Georg August Schweinfurth, onye nyere ahịrịokwu na okwu nke Linguistische Ergebnisse, Einer Reise Nach Centralafrika in 1873. E. E. Evans-Pritchard biputara Mgbakwunye ndepụta okwu Bongo na 1937.

Ọ bụ Eileen Kilpatrick mere nnyocha na nso nso a, onye bipụtara phonology nke Bongo na 1985.[2]

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. Village Assessment Survey. International Organization for Migration South Sudan (2013).
  2. Bongo Phonology. Eileen Kilpatrick. Occasional Papers in the Study of Sudanese Languages 4 (1985): 1-62.

Ịgụ ihe ọzọ[dezie | dezie ebe o si]

  • A Small Comparative Vocabulary nke Bongo Baka Yulu Kara Sodality nke St Peter Claver, Rome, 1963.
  • Akụkọ ihe mere eme nke asụsụ Chari - Bongo - Bagirmi - Sara. Segmental Phonology, na ihe akaebe sitere na Arabic Loanwords. Linda Thayer, Mahadum Illinois na Urbana-Champaign, 1974. Akwụkwọ edemede e dere n'ụdị 309 peeji. Ntinye nke J.A. Biddulph (onye na-ebipụta akwụkwọ Africa, Joseph Biddulf, Pontypridd, Wales).