Asụsụ Cebaara

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Cebaara
Spoken in: — 
Region:
Total speakers:
Language family: Default
 Cebaara
Language codes
ISO 639-1: none
ISO 639-2:
ISO 639-3:

Cebaara (Tyebala), otu n'ime ụyọkọ asụsụ a na-akpọ Senari, bụ Asụsụ Senufo, nke otu nde mmadụ na-asụ na Ivory Coast.

Ọmụmụ ụdaolu[dezie | dezie ebe o si]

Cebaara nwere ndepụta ụda ndị a: [1]

Mkpụrụ okwu[dezie | dezie ebe o si]

Akpụkpọ ahụ Alveolar Palatal Velar Egbugbere ọnụ<br id="mwIw"> Mkpịsị aka
Plosive enweghị olu p t c k k͡p ʔ
kwuru okwu b d ɟ ɡọ ɡ͡b
Ihe na-esiri ike enweghị olu f s
kwuru okwu v z
Ụgbọ imi m n ɲ ŋ
Rhotic r
N'akụkụ l
Ihe atụ j w
  • /b/ nwere ike ịnụ dị ka ụda olu [β] mgbe ọ nọ n'ọnọdụ intervocalic.
  • Nkwụsị na-enweghị olu /p, t/ nwere ike ịpụta dị ka a na-ekwukarị obere tupu /i/ dị ka
  • /s/ nwere ike ịbụ palatalized n'ihu /i/, ma nwee ike ịmata ya dị ka post-alveolar fricative [ʃ] n'ihu ụdaume ọzọ na /siV/ ọnọdụ.
  • A pụkwara ịnụ ụda olu /c, ɟ/ dị ka ụda [t͡ʃ, d͡ʒ] n'ime ọdịiche n'efu.
  • [2] pụkwara ịnụ /ŋ/ dị ka post-nasal [ɡ ̃] n'ime ọnọdụ ikpeazụ nke okwu.

Mkpụrụedemede[dezie | dezie ebe o si]

Mkpụrụedemede ọnụ
N'ihu Central Ịlaghachi azụ
N'akụkụ i iː u uː
N'etiti etiti e eː ə o oː
N'etiti oghere ɛ ɛː Ọ bụ n'afọ ka a na-akpọ ɔː
Emeghe a aː
  • Enwere ike ịghọta ụdaume /e, o/ dị ka [ɪ, ʊ] mgbe ọ dị mkpirikpi.
Mkpụrụedemede imi
N'ihu Central Ịlaghachi azụ
N'akụkụ Ọ dị ike: ũː
N'etiti oghere ɛ̃ ɛ̃ː ɔ̃ ɔː
Emeghe À n'ala a:

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

na-eme ihe nkiri bụ dị ka onye na-eme egwuregwu Chouchou, nke a họpụtara ya maka César Award maka onye na-ese ihe nkiri kacha mma.

  1. Soro (1986). On Senari Tense and Aspect: An Analysis of the Cebaari of Korhogo. Northwestern University. 
  2. Roulon-Doko (1968). Essai d'une phonologie du tyembara, dialecte senoufo parlé à Korhogo. Bulletin de la SELAF (Société des Etudes Linguistiques et Anthropologiques de France), 9.) Paris.