Asụsụ Dumi

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Asụsụ Dumi
asụsụ, modern language
obere ụdị nkeKiranti Dezie
mba/obodoNepal Dezie
ụmụ amaala kaSagarmatha Zone Dezie
nwere grammatical caseornative case Dezie
Ọkwa asụsụ UNESCO5 critically endangered Dezie
Ọkwa asụsụ Ethnologue6b Threatened Dezie

Dumi bụ Asụsụ Kiranti a na-asụ n'ógbè dị gburugburu osimiri Tap na Rava na njikọ ha n'ebe ugwu Khotang, Nepal. A na-asụ ya n'obodo nta ndị dị ka Makpa, Kharbari, Baksila, Sapteshwor, na Kharmi.   [citation needed]

ndị a bụ Kharbari, Lamdija, na Makpa, ebe Makpa bụ asụsụ kachasị dị iche iche.

Ọmụmụ ụdaolu[dezie | dezie ebe o si]

Mkpụrụ okwu[1]
Akpụkpọ ahụ Ezé ezé Lamino-alveolopalatal
Alveolar N'azụ Mkpịsị aka
Ụgbọ imi m n ŋ
Plosive/Africate
enweghị olu p t k ʔ
onye na-enweghị oluaspirated ph t̪h th kh
kwuru okwu b dz d ɡọ
voiced aspirated d̪h ɡɦ
Ihe na-esiri ike s h
Ihe na-atọ ụtọ r
Ihe atụ w l j
Mkpụrụedemede
N'ihu Central Ịlaghachi azụ
Dị mkpirikpi Ogologo oge Dị mkpirikpi Ogologo oge Dị mkpirikpi Ogologo oge
Elu i Ọdịdị u
N'etiti na o
Ọkara ala ee ə
Ala Dị Ala a
Diphthongs ə e:j ai oj o:ə

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

  • Jalapa, Nepal

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

ka Makpa, Kharbari, Baksila, Sapteshw

  1. Driem (2011-07-22). A Grammar of Dumi (in en). Walter de Gruyter. ISBN 9783110880915. 

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

Àtụ:Sino-Tibetan languages