Asụsụ Dusun

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Central Dusun
Boros Dusun
Bunduliwan
A mụrụ ya  Malaysia, Brunei
Ógbè Sabah na Federal Territory nke LabuanÓgbè Federal nke Labuan
Agbụrụ Ndị Dusun, Ndị Kadazan Ndị agbụrụ: 600,000 (2010) [1]
Ndị na-asụ asụsụ ala
260,000 Central Dusun (2010) [1] 
Ụdị ndị a ma ama
Page Àtụ:Plainlist/styles.css has no content.
  • Kadazandusun
Ọnọdụ gọọmentị
Asụsụ ndị ka nta a ma ama na
 
Malaysia (dị ka Kadazandusun)
Na-achịkwa site na<span typeof="mw:Entity"> </span> Ọtụtụ (?):[2]
Koodu asụsụ
ISO 639-3 dtp
Glottolog cent2100

Central Dusun, nke a makwaara dị ka Bunduliwan (Dusun: Kadazan Dusun-language text" typeof="mw:Transclusion">Boros Dusun), bụ Asụsụ Austronesian na otu n'ime asụsụ ndị Dusun (gụnyere Kadazan) nke Sabah, Malaysia na-asụ.

Akụkọ ihe mere eme[dezie | dezie ebe o si]

Ihe a na-akpọ Central Dusun' (ma ọ bụ naanị Dusun) na Coastal Kadazan (ma ọ bụrụ naanị Kadazan) ka a na-ewere dị ka ihe na-aghọta ibe ha; ọtụtụ na-ewere ndị a dị ka akụkụ nke otu asụsụ.

Asụsụ ahụ [3] n'ọtụtụ asụsụ ndị ọzọ na-asụ asụsụ Sabahan nke a machibidoro n'okpuru Mustapha Harun na-eme ka Bahasa Malaysia gafee steeti ahụ. [4][5]'okpuru mgbalị nke Kadazandusun Cultural Association Sabah, na 1995, a họọrọ asụsụ Bundu-Liwan dị n'etiti ka ọ bụrụ ihe ndabere maka asụsụ "Kadazandusun". Asụsụ a, nke a na-asụ na ndagwurugwu Bundu na Liwan nke mpaghara Crocker-Trusmadi (nke bụzi akụkụ nke mpaghara Ranau, Tambunan na Keningau ugbu a), ahọrọla ya dịka a na-ewere ya dị ka nke a na'ụzọ kachasị aghọta mgbe ya na asụsụ "Dusun" ma ọ bụ "Kadazan" ndị ọzọ na-ekwurịta okwu.

Mkpụrụ akwụkwọ na ịkpọpụta[dezie | dezie ebe o si]

A na-ede Dusun site na iji mkpụrụedemede Latin site na iji ihe odide 21 (a na-eji mkpụrụedemede C, E, F, Q, na X eme ihe na okwu mgbazinye):

Mkpụrụ okwu[dezie | dezie ebe o si]

Akpụkpọ ahụ Alveolar N'azụ Mkpịsị aka
Ụgbọ imi m n ŋ
Plosive enweghị olu p t k ʔ
kwuru okwu b d ɡọ
Ihe na-esiri ike s h
Rhotic r
Ihe atụ w l j

Semivowels /w j/ na rhotic /r/ na-apụta naanị n'ọtụtụ olumba ndị ọzọ nke asụsụ Dusun / Kadazan. Forschner (1978) na Antonissen (1958) depụtara fricatives abụọ /v z/ maka asụsụ Rungus na Penampang Kadazan. [6][x] edepụtara dị ka allophone nke /k/ na ọnọdụ okwu-etiti.

Mkpụrụedemede[dezie | dezie ebe o si]

A na-ekewa ụdaume n'ime:

Mkpụrụedemede dị mfe: /i u a o/

Diphthongs: Á (mgbe ụfọdụ a na-akpọ ya /e/) Á Á Á Á ámáỌdịdị

Njikọ ụfọdụ nke ụdaume anaghị emepụta diphthongs na ụdaume ọ bụla na-ejigide ụda ya dị iche. N'okwu ụfọdụ, a naghị egosi nke a site na apostrophe n'etiti ụdaume abụọ: a'a.

Asụsụ[dezie | dezie ebe o si]

Aha nnọchiaha[dezie | dezie ebe o si]

Tindal Dusun nwere usoro nhazi nke Philippine nke na-eme ka otu aha aha na ahịrịokwu bụrụ nke a ma ama. Okwu a a ma ama, nke a na-elekwasị anya adịghị mkpa ịbụ isiokwu ma ọ bụ onye nnọchi anya nke ahịrịokwu ahụ. N'okwu ndị nwere nnọchiaha, ọdịdị okwu na nnọchiaha na-egosi nlebara anya. Ọ bụrụ na ngwaa na-ebu onye na-eme ihe nkiri na-elekwasị anya, onye na-emepụta ahịrịokwu ahụ ga-abụ nnọchiaha (ma ọ bụ, na-adịghị adịkebe, nnọchiaha siri ike). Okwu aha ọ bụla ọzọ dị na ahịrịokwu ahụ ga-ewere nnọchiaha sitere na usoro dị iche, dịka naanị otu ahịrịokwu aha nwere ike ilekwasị anya na ahịrị okwu ọ bụla enyere.

Ndị nnọchiaha
Nkọwa Aha Mkpụrụ ndụ ihe nketa Ihe Ndị E Jihaara Anya Nkwado
1sg oku ku doho joho
2sg ko nu diaʔ jaʔ
3sg isio disio~dow isio
1n toko jatiʔ
1 Onye E Mere n'Oge jahaj~jahɛː dahɛː jahɛː
2pl jokow dokow jokow
3pl joloʔ dioloʔ joloʔ
Ndị nnọchiaha Kadazandusun[7]
Nkọwa Nkwado Aha Mkpụrụ ndụ ihe nketa Ihe Ndị E Jihaara Anya
1sg yoku oku ku doho
1du yato/iyahai kito/iyahai/ikoi dato/dahai
1pl yotokou tokou dotokou
2sg ika/ia' ko/ika/ia' nu dia'/dika
2pl ikoyu kou dikoyu
3sg.m isio disido/dau
3sg.f isido dosido/dau
3pl yolo diolo

"A na-eji nnọchiaha "mkpa ike" eme ihe naanị ma ọ bụ na-ebu ụzọ, ma ọ bụ dị ka azịza ma ọ bụ iji mesie nnọchiaha ike. [8] Ọrụ a yiri "ikaw" vs "ka" nke Tagalog, na usoro nnọchiaha nke "ti-" nke Paiwan.

Asụsụ[dezie | dezie ebe o si]

Asụsụ Central Dusun lanarịrị site na ìgwè atọ dị mkpa.

Liwanic: Liwan, Inobong Dusun

Bunduic: Tindal, Bundu, Sinulihan, Tagahas-Tibabar, Gobukon-Luba

Ulu Sugut Dusun: Tinagas, Talantang, Tuhawon

Asụsụ niile nke Central Dusun bụ 100% nke a na-aghọta mgbe ị na-ekwurịta okwu.

Ihe Nlereanya[dezie | dezie ebe o si]

Jenesis 1:1-5[dezie | dezie ebe o si]

1 1 Tontok di timpuun i' om wonsoyo' nod Kinorohingan o tawan om pomogunan. 2 Aiso' ka ọ na-aga n'ihu n'ụzọ na-agafe, om aiso' ma ọ bụ poimpasi; om noolitan di rahat dot opuhod, om odondom ma ọ bụ kotuongo'. Aiso' po suang do pomogunan, om aiso' o poimpasi; om noolitan di rahat dot opuhod, om odondom o kotuongo'. Nga' mintongkop i' i Rusod do Kinorohingan do hiri'd soibau di waig. 3 Om pomoros na Kinorohingan nke poingkaa, "Nawau no," ka - om haro noddi ma tanawau. 4 Om kokito nod Kinorohingan dot osong i tanawau, om ezikiado' no dau i tanawau do mantad id Toong. 5 Om pungaranai nod Kinorohingan do "Dangadau" i tanawau, om "Dongotuong" i totuong. Om korikot no sosodopon om korikot nogiddi kosuabon – iri no tadau do koiso'. Om pungaranai nod Kinorohingan do "Dangadau" i tanawau, om "Dongotuong" i totuong. Om korikot no sosodopon om korikot nogiddi kosuabon – iri no tadau do koiso'.[9]

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 Central Dusun at Ethnologue (25th ed., 2022) Closed access icon
  2. Bating, Henry (2008). Bahasa Kadazandusun dan Pembakuan [The Kadazandusun Language and Standardization]. Kursus Pemantapan Profesionalisme Bahasa Kadazandusun (in Malay). IPG Keningau. pp. 1–11.
  3. Lent (1974). "Malaysia's guided media". Index on Censorship 3 (4). DOI:10.1080/03064227408532375. 
  4. Lasimbang (2004). "Building Terminology in the Kadazandusun Language" (in en). Current Issues in Language Planning 5 (2): 131–141. DOI:10.1080/13683500408668253. 
  5. Official Language & Dialects (en). Kadazandusun Cultural Association Sabah. Retrieved on 2 June 2021.
  6. Miller (1993). "Kadazan/Dusun Phonology Revisited", in Boutin: Phonological Descriptions of Sabah Languages: Studies from Ten Languages: Bonggi, Ida'an, Kadazan/Dusun, Kalabuan, Kimaragang, Labuk-Kinabatangan Kadazan, Lotud, Tagal, Tatana', Tombonuwo, Sabah Museum Monograph, Vol. 4 (in en). Kota Kinabalu: Sabah State Museum, 1–14. 
  7. Kementerian Pelajaran Malaysia (2008). Puralan Boros Kadazandusun id Sikul (in dtp). Putrajaya: Bahagian Pembangunan Kurikulum. 
  8. (1994) Komoiboros Dusun Kadazan. Malaysia: Mongulud Boros Dusun Kadazan, 29–30. 
  9. (2007) Buuk do Kinorohingan: Habar dot Osonong (in dtp). Petaling Jaya: Pertubuhan Bible Malaysia. ISBN 978-983-030-117-4. 

Ịgụ ihe ọzọ[dezie | dezie ebe o si]

  • Kershaw (1994). Dusun Folktales: Eighty-eight Folktales in the Dusun Language of Brunei with English translations, Southeast Asia Paper No. 39. Centre for Southeast Asian Studies School of Hawaiian, Asian and Pacific Studies, University of Hawai’i at Manoa. 

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

Àtụ:Languages of BruneiÀtụ:Languages of MalaysiaÀtụ:Bornean languagesÀtụ:Austronesian languages