Asụsụ Foodo

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Foodo
Spoken in: Benin 
Region: Donga
Total speakers: Àtụ:Sigfig
Language family: Nnijer–Kongo
 Atlantic–Congo
  Kwa
   Potou–Tano
    Tano
     Guang
      North
       Foodo
Language codes
ISO 639-1: none
ISO 639-2:
ISO 639-3: fod

[1]. Ọnụ ọgụgụ buru ibu nke ndị bi na ya bi n'èzí ala nna ha n'akụkụ ndị ọzọ nke Benin, yana Togo, Nigeria, na Ghana. Enwere ike inwe ihe ruru 1,000 bi na Ghana.

Akụkọ banyere asụsụ na mmekọrịta mmadụ na ibe ya[dezie | dezie ebe o si]

Nnyocha asụsụ[dezie | dezie ebe o si]

Mkpụrụedemede[dezie | dezie ebe o si]

N'ihu Nlaghachi
Enweghị gburugburu Gburugburu
-ATR +ATR -ATR +ATR
N'akụkụ ɪ: i: ʊ: u:
N'etiti ɛ: e: ɔ: o:
Emeghe a:

Ụda[dezie | dezie ebe o si]

E nwere ụda abụọ, High (H) na Low (L).

Nhazi mkpụrụedemede[dezie | dezie ebe o si]

N'ụdị dị n'okpuru, enwere ụdị mkpụrụedemede ise nwere ike: CV, CV:, CVV, CVC, V na VC. Ewezuga ụfọdụ ụdị aha, ma V na VC nwere oke na affixes. Naanị consonants na-eme na ọnọdụ coda bụ imi.[2]

Nkwekọrịta ụdaume[dezie | dezie ebe o si]

Foodo nwere nkwekọrịta ụdaume. Mkpụrụedemede niile dị na stem kwenyere n'ihe gbasara àgwà ATR ha. Prefixes na ọtụtụ suffixes na-enweta njirimara ATR ha site na ogo ATR nke ogwe. Enwekwara ụfọdụ nkwekọrịta ụdaume na aha, mana nke a na-egbochi ma na-adịkarị iche n'etiti ndị na-ekwu okwu.[3]

Ọkpụkpụ[dezie | dezie ebe o si]

Foodo orthography na-egosi ụdaume siri ike na nkeji okwu mbụ nke okwu ahụ ma ọ bụrụ na nkeji okwu ahụ bụ ụda H, ma hapụ nkeji okwu ndị ọzọ niile na-enweghị akara. dịka.Ọ bụ n'ebe ahụ ka a na-eme ya[4]

Ụtọ asụsụ[dezie | dezie ebe o si]

Ụdị aha[dezie | dezie ebe o si]

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. Alexandratos, N. (ed.) (1995). World Agriculture Towards 2010: An FAO Study. New York: Food and Agriculture Organization of the United Nations and John Wiley and Sons.
  2. Plunkett, Gray C. 2009. An overview of Foodo, a linguistic island in Benin. Journal of West African Languages, 36:1-2.114.
  3. Plunkett, Gray C. 2009. An overview of Foodo, a linguistic island in Benin. Journal of West African Languages, 36:1-2.112.
  4. Zakari, Aboubakari & Gray Plunkett (1998). Guide pour lire et écrire le foodo, édition préliminaire. Sèmèrè par Djougou, Bénin: Commission Nationale de Linguistique Foodo en collaboration avec SIL.