Asụsụ Kewa

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Kewa
Ógbè Southern Highlands, Papua New Guinea
Ndị na-asụ asụsụ ala
100,000 (ọnụ ọgụgụ 2001) [1] 
Engan
  • Ndịda
    • Kewa
Koodu asụsụ
ISO 639-3 N'ụzọ dị iche iche:kjy - Erave (South) kjs - Eastkew - Pasuma (West)
  
  
  
Glottolog kewa1250

Kewa bụ asụsụ Engan nke mpaghara Southern Highlands nke Papua New Guinea. Franklin & Franklin (1978) chịkọtara akwụkwọ ọkọwa okwu nke asụsụ ọdịda anyanwụ nke Kewa.

Ndepụta Kewa pandanus[dezie | dezie ebe o si]

Kewa'[2] nkọwa zuru ezu pandanus izere ndekọ, nke a na-eji naanị n'oké ọhịa n'oge owuwe ihe ubi karuka, edekọla ya nke ọma. A na-edozi ụtọ asụsụ na okwu a na-egbochi, na ihe dị ka otu puku okwu dị iche na asụsụ nkịtị. Nke bụ nke mbụ Karl J. Franklin kọwara na 1972. [1]

Okwu ndị e debanyere aha na Pandanus nwere oke okwu sara mbara. Dịka ọmụmaatụ, yoyo, reduplication nke yo 'akwụkwọ', na-ezo aka na ntutu, ntị, ara, na scrotum, ihe niile na-ese n'ahụ ka akwụkwọ pandanus na-ese na osisi ahụ. A na-eji Palaa, 'ụkwụ,' (ma ọ bụ úkwù ma ọ bụ alaka) eme ihe maka ihe ọ bụla gbasara osisi, gụnyere mgbọrọgwụ, nkụ, na ọkụ. (Ọbụna na Kewa nkịtị, repena pụtara ma 'osisi' na 'ọkụ'.) Maeye ma ọ bụ 'ụbụrụ' na-ezo aka na anụmanụ ọ bụla na-abụghị mmadụ ma e wezụga nkịta. Ọ dị iche na ụwa nke ụmụ mmadụ.

A na-emepụta ọtụtụ okwu site na ọdịdị Kewa mana ha nwere ihe pụrụ iche n'ime ọhịa. 'aa', site na aa 'nwoke', yago 'onye ibe', na pa 'ime, ime', na-ezo aka na nwoke, ikpere, akpụkpọ ahụ, na olu. A na-ewu ọtụtụ ahịrịokwu idiosyncratic na okwu a. Dịka ọmụmaatụ, ni madi aayagopa-si (M na-ebu nwoke-DIM) pụtara "nna m".

E mekwara ka ụtọ asụsụ dị mfe. A na-efunahụ ọdịdị njikọ ahịrịokwu ma jiri njikọ dị mfe nke ahịrịokwu dochie ya. Na ọkọlọtọ Kewa, enwere usoro abụọ nke njedebe okwu, otu na-egosi omume emere maka abamuru nke ọkà okwu. Usoro ahụ efuola n'asụsụ pandanus. Mgbanwe nke ọzọ dịtụ iche. Dịka ọmụmaatụ, ụdị 'ịbụ' bụ:

Kewa nkịtị Ndepụta Pandanus
Otu Abụọ Ọtụtụ Otu Abụọ Ọtụtụ
Onye nke mbụ ma ọ bụ pi Sa Pipa niaa pima ma ọ bụ onye na-eme egwuregwu saa mupapana niaa mupapana
Onye nke abụọ na pi Neighst
Onye nke atọ nipu pia Ọ bụ ezie na ọ bụ n'ụzọ ọzọ aayagopa mupia aayagopanu pupipa

(The -nu na aayagopanu bụ nchịkọta nchịkọta.)

Ihe edeturu[dezie | dezie ebe o si]

  1. Erave (South) at Ethnologue (18th ed., 2015) (subscription required)
    East at Ethnologue (18th ed., 2015) (subscription required)
    Pasuma (West) at Ethnologue (18th ed., 2015) (subscription required)
  2. Foley (1986). The Papuan Languages of New Guinea. Cambridge University Press, 43. 

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  nkiri ya nke afọ 2007 bụ Meisie meriri ihe nkiri kachasị mma na mmemme ihe nkiri KKNK na Machị 2008.nkiri ya nke afọ 2007 bụ Meisie meriri ihe nkiri kachasị mma na mmemme ihe nkiri KKNK na Machị 2008

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]