Asụsụ Kuria

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Kuria
Igikuria
Spoken in: Kenya, Tanzania[1]
Total speakers: 690,000
Language family: Nnijer–Kongo
 Atlantic–Congo
  Volta-Congo
   Benue–Congo
    Bantoid
     Southern Bantoid
      Bantu
       Northeast Bantu
        Great Lakes Bantu
         Logooli–Kuria (E.40)
          KuriaÀtụ:Infobox Language/script
Language codes
ISO 639-1: none
ISO 639-2:
ISO 639-3: kuj

Kuria bụ Asụsụ Bantu nke Ndị Kuria nke Northern Tanzania na-asụ, ụfọdụ ndị na-asọ ya bi na Kenya.

Maho (2009) na-emeso ụdị Simbiti, Hacha, Surwa, na Sweta dị ka asụsụ dị iche iche.

Mkpụrụ akwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

Mkpụrụ akwụkwọ Kuria (Kenya) [2][3][4]
Nnukwu mkpụrụedemede A B Ch E Mụ onwe onye G H M K M N Nd Ọ dịghị Ng' O Ö R Rr S T U W Y
Akara dị ala a b ch na ë g h i k m n nd ny ng' o ö r rr s t u w na
Ihe nnọchianya IPA a β t͡ʃ na Ọ bụ ɣ h i k m n n͡d ɲ ŋ o Ọ bụ n'oge a ka a na-eme ya ɾ r s t u w j

Ọmụmụ ụdaolu[dezie | dezie ebe o si]

Mkpụrụ okwu[dezie | dezie ebe o si]

Akara ụdaume nke Kuria[3]
Bilabial Alveolar Palatal Velar Mkpịsị aka
Kwụsị t k
Ihe na-esiri ike β s ɣ h
Ụgbọ imi m n ɲ ŋ
Ihe na-atọ ụtọ r
Flap ɾ
Glide j
Ebe Ndị A Na-akwụsị m͡b n͡d ŋ͡g
Africates t͡ʃ

Mkpụrụedemede[dezie | dezie ebe o si]

Mkpụrụedemede Kuria[3]
Asụsụ dị elu (+ATR) -ATR
N'ihu Central Ịlaghachi azụ N'ihu Central Ịlaghachi azụ
N'akụkụ i u
N'etiti  na o
Open-Mid Ọ bụ Ọ bụ n'oge a ka a na-eme ya
Emeghe a

Mkpụrụedemede niile dị iche iche n'ogologo, ma nwee ike ịdị mkpụmkpụ ma ọ bụ ogologo.

Akwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

  • Jelle Cammenga, Igikuria phonology and morphology : a Bantu language of South-West Kenya and North-West Tanzania, Köppe, Köln, 2004, 351 p. Àtụ:ISBN (revised text of a thesis)
  • S. M. Muniko, B. Muita oMagige and M. J. Ruel (ed.), Kuria-English dictionary, LIT, Hambourg, 1996, 137 p. Àtụ:ISBN
  • W. H. Whiteley, The structure of the Kuria verbal and its position in the sentence, University of London, 1955, 161 p. (thesis)
  • Phebe Yoder, Tata na Baba = Father and Mother : a first Kuria reader, Musoma Press, Musoma, Tanganyika, 1949, 44 p.

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. Ethnologue entry for Kuria
  2. Rhonda L. Hartell, ed. 1993. The Alphabets of Africa. Dakar: UNESCO and Summer Institute of Linguistics
  3. 3.0 3.1 3.2 Nyauma (2014). "A Phonological Reconstruction Of Ekegusii And Egekuria Nouns: A Comparative Analysis". Masters Thesis, University of Nairobi. Nyauma, Shem (2014). "A Phonological Reconstruction Of Ekegusii And Egekuria Nouns: A Comparative Analysis" (PDF). Masters Thesis, University of Nairobi. Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name ":0" defined multiple times with different content
  4. (1993) in Hartell: Alphabets of Africa. UNESCO Regional Office in Dakar (BREDA), 186. ISBN ((92-9091-020-3)). 

Àtụ:Languages of KenyaÀtụ:Languages of Tanzania