Asụsụ Kuria
Ọdịdị
| Kuria Igikuria | ||
|---|---|---|
| Spoken in: | Kenya, Tanzania[1] | |
| Total speakers: | 690,000 | |
| Language family: | Nnijer–Kongo Atlantic–Congo Volta-Congo Benue–Congo Bantoid Southern Bantoid Bantu Northeast Bantu Great Lakes Bantu Logooli–Kuria (E.40) KuriaTempleeti:Infobox Language/script | |
| Language codes | ||
| ISO 639-1: | none | |
| ISO 639-2: | — | |
| ISO 639-3: | kuj | |
| Note: This page may contain IPA phonetic symbols in Unicode. | ||
Kuria bụ Asụsụ Bantu nke Ndị Kuria nke Northern Tanzania na-asụ, ụfọdụ ndị na-asọ ya bi na Kenya.
Maho (2009) na-emeso ụdị Simbiti, Hacha, Surwa, na Sweta dị ka asụsụ dị iche iche.
Mkpụrụ akwụkwọ
[dezie | dezie ebe o si]| Mkpụrụ akwụkwọ Kuria (Kenya) [2][3][4] | |||||||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Nnukwu mkpụrụedemede | A | B | Ch | E | Mụ onwe onye | G | H | M | K | M | N | Nd | Ọ dịghị | Ng' | O | Ö | R | Rr | S | T | U | W | Y | ||||
| Akara dị ala | a | b | ch | na | ë | g | h | i | k | m | n | nd | ny | ng' | o | ö | r | rr | s | t | u | w | na | ||||
| Ihe nnọchianya IPA | a | β | t͡ʃ | na | Ọ bụ | ɣ | h | i | k | m | n | n͡d | ɲ | ŋ | o | Ọ bụ n'oge a ka a na-eme ya | ɾ | r | s | t | u | w | j | ||||
Ọmụmụ ụdaolu
[dezie | dezie ebe o si]Mkpụrụ okwu
[dezie | dezie ebe o si]| Bilabial | Alveolar | Palatal | Velar | Mkpịsị aka | |
|---|---|---|---|---|---|
| Kwụsị | t | k | |||
| Ihe na-esiri ike | β | s | ɣ | h | |
| Ụgbọ imi | m | n | ɲ | ŋ | |
| Ihe na-atọ ụtọ | r | ||||
| Flap | ɾ | ||||
| Glide | j | ||||
| Ebe Ndị A Na-akwụsị | m͡b | n͡d | ŋ͡g | ||
| Africates | t͡ʃ |
Mkpụrụedemede
[dezie | dezie ebe o si]| Asụsụ dị elu (+ATR) | -ATR | |||||
|---|---|---|---|---|---|---|
| N'ihu | Central | Ịlaghachi azụ | N'ihu | Central | Ịlaghachi azụ | |
| N'akụkụ | i | u | ||||
| N'etiti | na | o | ||||
| Open-Mid | Ọ bụ | Ọ bụ n'oge a ka a na-eme ya | ||||
| Emeghe | a | |||||
Mkpụrụedemede niile dị iche iche n'ogologo, ma nwee ike ịdị mkpụmkpụ ma ọ bụ ogologo.
Akwụkwọ
[dezie | dezie ebe o si]- Jelle Cammenga, Igikuria phonology and morphology : a Bantu language of South-West Kenya and North-West Tanzania, Köppe, Köln, 2004, 351 p. ISBN 3896450298 (revised text of a thesis)
- S. M. Muniko, B. Muita oMagige and M. J. Ruel (ed.), Kuria-English dictionary, LIT, Hambourg, 1996, 137 p. ISBN 3825829510
- W. H. Whiteley, The structure of the Kuria verbal and its position in the sentence, University of London, 1955, 161 p. (thesis)
- Phebe Yoder, Tata na Baba = Father and Mother : a first Kuria reader, Musoma Press, Musoma, Tanganyika, 1949, 44 p.
Edensibia
[dezie | dezie ebe o si]- ↑ Ethnologue entry for Kuria
- ↑ Rhonda L. Hartell, ed. 1993. The Alphabets of Africa. Dakar: UNESCO and Summer Institute of Linguistics
- 1 2 3 Nyauma (2014). "A Phonological Reconstruction Of Ekegusii And Egekuria Nouns: A Comparative Analysis". Masters Thesis, University of Nairobi. Nyauma, Shem (2014). "A Phonological Reconstruction Of Ekegusii And Egekuria Nouns: A Comparative Analysis" (PDF). Masters Thesis, University of Nairobi. Kpọpụta njehie: Invalid
<ref>tag; name ":0" defined multiple times with different content - ↑ (1993) in Hartell: Alphabets of Africa. UNESCO Regional Office in Dakar (BREDA), 186. ISBN ((92-9091-020-3)).