Asụsụ Kuy
| Obere ụdị nke | Katuic |
|---|---|
| Mba/obodo | Cambodia, Laos, Thailand |
| Ọkwa asụsụ UNESCO | 4 severely endangered |
| Ọkwa asụsụ Ethnologue | 6b Threatened |
| Kuy | |
|---|---|
| Kui, Kuay, Cuoi | |
| N'ebe ụfọdụ, n'ebe ndị ọzọ, n'oge ndị ọzọ | |
| A mụrụ ya | Thailand, Laos, Cambodia |
Ndị na-asụ asụsụ ala |
ca. 450,000 (2005–2006)[1] |
Ọdịda Anyanwụ Ụwa
| |
| Thai, Khmer, Lao (dabere na mba ha bi) | |
| Koodu asụsụ | |
| ISO 639-3 | Ma ọ bụ:kdt - Kuy (Kuay) nyl - Nyeu (Yoe) |
| Glottolog | kuys1235 |
| ELP | Nyeu |
Kuy, makwaara dị ka Kui, Suay or Kuay (Templeeti:Lang-th; Templeeti:Lang-km),bụ asụsụ Katuic, akụkụ nke nnukwu ezinụlọ Austroasiatic nke ndị Kuy nke Ndịda Ebe Ọwụwa Anyanwụ Eshia na-asụ.
Kuy bụ otu n'ime asụsụ Katuic n'ime ezinụlọ Austroasiatic. A na-asụ ya na Isan, Thailand site na ihe dị ka mmadụ 300,000, na Salavan, Savannakhet na Sekong Provinces nke Laos site na ihe dịka mmadụ 64,000; na Preah Vihear, Stung Treng na Kampong Thom Provinces of northern Cambodia site na mmadụ 15,500.
Aha
[dezie | dezie ebe o si]Ụdị mkpụrụ okwu na ụdị dị iche iche gụnyere ndị a (Sidwell 2005:11).
- Kui
- Kuy
- Kuay
- Koay
- Ọ bụ eziokwu. A na-ejikwa okwu "Souei" eme ihe maka otu ndị ọzọ, dị ka obodo Pearic na Cambodia.
- Anya
- Nanhang
- Kouy A na-ebipụta akwụkwọ nkuzi na French maka ụdị a (Parlons Kouy).
Asụsụ
[dezie | dezie ebe o si]Van der haak & Woykos (1987-1988) chọpụtara ụdị Kui abụọ dị na mpaghara Surin na Sisaket nke ọwụwa anyanwụ Thailand, Kuuy na Kuay. Van der haak & Woykos chọpụtakwara ụdị Kui ndị a dị iche iche na Sisaket Province, Thailand. [2]
- Kui Nhə: Sisaket District (10 obodo nta), Phraibung District (5 obodo nta), Rasisalai District (4 obodo nta). Ihe dị ka mmadụ 8,000.
- Kui Nthaw (Kui m'ai): Ógbè Rasisalai (5 obodo nta), Ógbè Uthumphornphisai (9 obodo nta). Obodo niile jikọtara na Lao / Isaan.
- Kui Preu Yai: Prue Yai Subdistrict, Khukhan District.
Mann & Markowski (2005) kọrọ asụsụ anọ na-esonụ nke Kuy na-asụ n'ebe ugwu etiti Cambodia.
Ọmụmụ ụdaolu
[dezie | dezie ebe o si]Ihe na-esonụ bụ ụdaume nke asụsụ Kui (Surin): [3]
Mkpụrụ okwu
[dezie | dezie ebe o si]| Akpụkpọ ahụ | Alveolar | Palatal | Velar | Mkpịsị aka | ||
|---|---|---|---|---|---|---|
| Plosive/Africate |
enweghị olu | p | t | tɕ | k | ʔ |
| aspirated | ph | th | tɕh | kh | ||
| kwuru okwu | b | d | di na nwunye | |||
| Ụgbọ imi | m | n | ɲ | ŋ | ||
| Ihe na-esiri ike | f | s | h | |||
| Mmiri | rhotic | r | ||||
| n'akụkụ | l | |||||
| Glide | w | j | ||||
Mkpụrụedemede
[dezie | dezie ebe o si]| N'ihu | Central | Ịlaghachi azụ | |
|---|---|---|---|
| N'akụkụ | i iː | ɯːɯ ː | u uː |
| N'etiti etiti | na eː | Ihe omume:: | o oː |
| N'etiti oghere | ɛ ɛː | ʌ ʌː | Ọ bụ n'afọ ka a na-akpọ ɔː |
| Emeghe | a aː | Ọ bụ n'ihi na ọ bụ n'oge ahụ ka a na-eme ka a ghara inwe ihe ọ bụlaỌ bụ mgbe ahụ ka a na-ekwu na ọ bụ mgbe a na-akọwa ya |
A pụkwara ịmata ụdaume site na iji olu na-eku ume:
| N'ihu | Central | Ịlaghachi azụ | |
|---|---|---|---|
| N'akụkụ | __ibo__ N'ihi ya, ọ bụ n'ihi ya ka a na-akpọ | __ibo____ibo____ibo__ Nkọwapụta | __ibo__ Nkọwa: |
| N'etiti etiti | __ibo__ Na-adịbeghị anya: | Ihe omume a na-eme | Ọ bụ na ọ bụ na ọ na-adị |
| N'etiti oghere | Ọ bụ n'ihi na ọ bụ n'afọ iri na ụma ka a na-akpọ | A na-agụ ya | Ọdịdị na-adịghị mma |
| Emeghe | __ibo__ A na-akpọ ya: | N'ihi ya, ọ na-agụ akwụkwọ |
Ndepụta na-esonụ nke obodo Kuy na Sisaket Province sitere na Van der haak & Woykos (1987-1988:129). Asterisks (nke a na-etinye n'ihu aha obodo) na-egosi obodo ndị agbụrụ na-agwakọta, ebe agbụrụ Kuy na agbụrụ Lao ma ọ bụ Khmer bi.
Kui Nhə
[dezie | dezie ebe o si]- Mueang District
- Tambon Phonkho: N'ihi ya, N'ihi na ọ bụ n'ihi na a ga-asị na ọ bụ nwa, N'etiti ụmụ nwoke, N'oge anyị.
- Tambon Thum na-eme: Khamin
- Mpaghara Phayu Aghọ
- A na-akpọ ụfụfụ ụfụ:
- Tambon Phromsawat n'ime ya
- Tambon Nongphek n'asụsụ nke e dere n'asụsụ ndị e dere n"asụsụ nke e kwuru n'asụsụ ya
- Mpaghara Phraibung na-aga n'ihu
- N'ihi ya, ọ bụ n'oge a ka a na-eme ihe nkiri n'oge ahụ ka a na - n'oge ọzọ.
- Gọọmenti Risalai
- Tambon Mueangkhong (Tambon)
- Mpaghara Sila Lat na-azụ ahịa
- Tambon Kung กุง: Kung กุง, Muangkaw (Middle, *Chok)
Kui Nthaw/M'ai
[dezie | dezie ebe o si]All Kui Nthaw/M'ai bi n'ime obodo ndị a na-agwakọta ọnụ.
- Gọọmenti Risalai
- Tambon Nong Ing ♪♪♪♪; *Tongton, *Huai Yai
- Ugboro abụọ Ugboro atọ Ugboro ole na ole
- Tambon Khaem แขม: *Pharang, *Sangthong, *Sawai, *Nongphae, *Phae
- Ọ bụrụ na Pho Suwan District สธพิ์ na-agbanye n'afọ ndị ọzọ
- Tambon Naengma ♪♪♪♪: *Nongma ♪, *Songhong, *Songleng, *Nongphae
Kuay Prue Yai
[dezie | dezie ebe o si]- Mpaghara Khukhan
- Tambon Prueyai JOR: Preu Yai, Makham, Pruekhan, na obodo n°12
Hụkwa
[dezie | dezie ebe o si]- Agbụrụ dị iche iche na Cambodia
- Ndepụta agbụrụ dị na Laos
- Agbụrụ dị iche iche na Thailand
Ihe edeturu
[dezie | dezie ebe o si]Ywom n'obodo Hyel Ywom na obodo nta ndị dị nso. Ọtụtụ ndị Ywom [4]-asụ Jukun na Tarok dị ka asụsụ ndị ọzọ. [5]'ihi mmetụta sitere n'asụsụ Plateau, Ywom nwere ihe dị iche iche a na-ewere dị ka ihe a na-adịghị ahụkebe maka
- ↑ Kuy (Kuay) at Ethnologue (18th ed., 2015) (subscription required)
Nyeu (Yoe) at Ethnologue (18th ed., 2015) (subscription required) - ↑ Van der haak, F. and Woykos, B. (1987-1988). "Kui dialect survey in Surin and Sisaket", in The Mon-Khmer Studies Journal, vol. 16-17, pp. 109–142. http://sealang.net/sala/archives/pdf8/vanderhaak1987-1988kui.pdf
- ↑ Yantreesingh (1980). The phonology of the Kuay language of Suphanburi with comparison to the Kuy language of Surin. Nakhon Pathom: University.
- ↑ Blench, Roger. 2013. However did Ywom become so strange?.
- ↑ Blench, Roger. 2017. Current research on the A3 West Chadic languages.
Edensibia
[dezie | dezie ebe o si]- [Ihe e dere n'ala ala peeji] Nnyocha ngwa ngwa nke asụsụ Kuy a na-asụ na Cambodia. Chiang Mai: Ngalaba nke Asụsụ, Graduate School, Mahadum Payap.
- [Ihe e dere n'ala ala peeji] Nnyocha ngwa ngwa nke asụsụ Kuy a na-asụ na Cambodia. SIL International.
- [Ihe e dere n'ala ala peeji] (2005). Asụsụ Katuic: nkewa, nrụzigharị na ntụnyere okwu echekwara Wayback Machine. LINCOM ọmụmụ na asụsụ Eshia, 58. Muenchen: Lincom Europa. ISBN 3-89586-802-7