Asụsụ Kwangali
Ọdịdị
| Kwangali Rukwangali | ||
|---|---|---|
| Spoken in: | Namibia, Angola | |
| Region: | Kavango West | |
| Total speakers: | 152,000 | |
| Language family: | Nnijer–Kongo Atlantic–Congo Kwangali | |
| Language codes | ||
| ISO 639-1: | none | |
| ISO 639-2: | — | |
| ISO 639-3: | kwn | |
| Note: This page may contain IPA phonetic symbols in Unicode. | ||
Kwangali, ma ọ bụ RuKwangali, bụ Asụsụ Bantu nke mmadụ 85,000 na-asụ n'akụkụ Osimiri Kavango na Namibia, ebe ọ bụ asụsụ mba, na Angola. Ọ bụ otu n'ime ọtụtụ asụsụ Bantu nke Kavango nke nwere ụdaume pịa; ndị a bụ ụda ezé c na GC, tinyere prenasalization na ọchịchọ.
Maho (2009) gụnyere Mbunza dị ka olumba, mana ewepụghị Sambyu, nke ọ gụnyere na Manyo.
Ọmụmụ ụdaolu
[dezie | dezie ebe o si]Mkpụrụ okwu
[dezie | dezie ebe o si]| Bilabial | Ezé egbugbere ọnụ<br id="mwJA"> | Alveolar | Palatal | Velar | Mkpịsị aka | ||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Ụgbọ imi | m | n | ɲ | ||||
| Plosive | enweghị olu | p | t | tʃ | k | ||
| aspirated | ph | th | kh | ||||
| kwuru okwu | b | d | dʒ | ɡọ | |||
| N'ihi ya, ọ bụ n'ihi ya ka a na-eme ihe ike. | mph | Nke mbụ | ŋkh | ||||
| Nkwupụta nke abụọ. | mb | nd | ndʒ | ŋɡ | |||
| Ihe na-esiri ike | enweghị olu | f | s | ʃ | h | ||
| kwuru okwu | β | v | z | ||||
| N'ihi ya, ọ bụ n'ihi ya ka a na-eme ihe ike. | Ọ bụ ya ka a na-akpọɱf | ns | |||||
| Nkwupụta nke abụọ. | Ọ bụ ya ka a na-akpọɱv | nz | |||||
| Ihe atụ | l | j | w | ||||
| Ihe na-atọ ụtọ | r | ||||||
[ǀ] pụkwara ịnụ ụdị mkpịsị ezé, otu ọtụtụ ụdaume si dị nke a? nke a sitere na asụsụ ndị agbata obi Khoisan. [1] pụkwara ịnụ ụda ahụ dị ka alveolar [!].
Mkpụrụedemede
[dezie | dezie ebe o si]| N'ihu | Central | Ịlaghachi azụ | |
|---|---|---|---|
| Elu | i iː | u uː | |
| N'etiti | na eː | o oː | |
| Ala Dị Ala | a aː |
[2] pụkwara ịkpọ ụdaume dị mkpirikpi nke /i e o u/ dị ka [ɪ ɛ ɔ ʊ].
Edensibia
[dezie | dezie ebe o si]Kavango nke nwere ụdaume pịa; ndị a bụ ụda ezé c na GC, tinyere prenasalization na ọchịchọ
- [Ihe e dere n'ala ala peeji] Studien zum Kwangali: Grammatik, ederede, Glossar. Hamburg: Cram, nke Gruyter
- Derek Nurse & Gérard Philippson, Asụsụ Bantu, 2003:569.
Akwụkwọ
[dezie | dezie ebe o si]- Rukwangali/English for Children, Éditions du Cygne, 2013,
- Akụkụ Akwụkwọ Nsọ n'asụsụ Kwangali