Asụsụ Mamprusi

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

E bipụtara obere ihe gbasara asụsụ na asụsụ ahụ; e nwere obere ihe osise dị ka ihe atụ nke obere ìgwè asụsụ a na Naden na afo 1998.[1][2] R.P. Xavier Plissart ebipụtala nchịkọta ilu Mampruli, a na-ebipụtakwa nsụgharị nke Agba Ọhụrụ, nke a nwere ike ịgụ man'ịntanetị.[3][4][5] E nwekwara nkuzi Mampruli na-amalite ebe a na-anụ asụsụ a na-asụ.[6]

N'ihu Central Nlaghachi
mkpirikpi ogologo oge mkpirikpi ogologo oge mkpirikpi ogologo oge
Elu i u
N'etiti e o
Ala Dị Ala a
a aa b d na Ọ bụ ee f g ' gb gy h i k kp ky l m n ny ŋ ŋm o Ọ bụ n'afọ oo p r s t u uu w na z Ọdịdị

Edensibịa[dezie | dezie ebe o si]

  1. Tony. Gur Languages. London: Kegan Paul International for I.A.I. /W.A.L.S., 12–49. 
  2. Dakubu (1988). The Languages of Ghana. London: Kegan Paul International for I.A.I. /W.A.L.S. 
  3. Plissart (1983). Mampruli Proverbs. Tervuren: Musée Royale de l'Afrique. 
  4. n/a (2001). Naawunni Kunni Palli (God's New Volume). Tamale: GILLBT. 
  5. Matiu 1.
  6. Red Mountain Mampruli Project. Archived from the original on 2020-07-01.