Asụsụ Mbandja

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Mbandja
Native to Democratic Republic of the Congo, Republic of Congo, Central African Republic
Native speakers
360,000 (2000)[1]
Ubangian
Dialects
  • Kala
  • Gbado
Language codes
ISO 639-3 zmz
Glottolog mban1263
Asụsụ Mbandja
asụsụ, modern language
mba/obodoRepublic of the Congo, Democratic Republic of the Congo Dezie
ụmụ amaala kaÉquateur, Mongala, Likouala Department Dezie
Ọkwa asụsụ Ethnologue5 Na-etolite Dezie

Mbandja (Banja, Mbanza) bụ asụsụ kachasị ukwu n'asụsụ Banda. E nwere ndị ọkà okwu 350,000 na DRC, 10,000 na Republic of Congo, na ọnụ ọgụgụ a na-amaghị ama na CAR.

Ọmụmụ nke ụdaolu[dezie | dezie ebe o si]

Mgbochiume[dezie | dezie ebe o si]

Akụkụ abụọ Ezé egbugbere ọnụ<br id="mwFw"><br><br><br> Ezé / Alveolar



Post-alveolar<br id="mwHg"><br><br><br> Palatal Velar Ọkụ
ala dị larịị ụlọ nyocha
Ụgbọ imi m n ɲ (ŋ)
Plosive/Affricate



enweghị olu p t t͡ʃ k k͡p ʔ
kwuru okwu b d d͡ʒ ɡ ɡ͡b
Nwanyị na-agba agba mb nd nd͡ʒ ŋɡ ŋɡ͡b
implosive ɓ ka
Ihe na-esiri ike enweghị olu f s ʃ
kwuru okwu β v z ʒ Ọ bụ otú ahụ ka ọ dị
Nwanyị na-agba agba nz
Rhotic r
Akụkụ l
Ihe atụ j w
  • [ŋ] na-emekarị dịka ụda nke /n/, mgbe ọ na-ebute mgbochiume velar.[2]

Ụdaume[dezie | dezie ebe o si]

Ụdaume ọnụ
N'ihu Central Nlaghachi
N'akụkụ i Ọdịdị u
N'etiti na ə o
Ọ bụ Ọ bụ n'afọ
Emeghe a
Ụdaume mkpịrị imi
N'ihu Central Nlaghachi
N'akụkụ Ọ dị mfe Otú ọ dị,
N'etiti Ọ ga-abụ õ
Emeghe À

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. Mbandja at Ethnologue (18th ed., 2015) (subscription required)
  2. Tingbo (1978). Étude grammaticale de la langue mbandza (dialecte de báláwo). Université Nationale du Zaïre: Lubumbashi.