Asụsụ Minyanka

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Minyaka
Spoken in: Mali
Total speakers: Àtụ:Sigfig
Language family: Nnijer–Kongo
 Atlantic–Congo
  Senufo
   Minyaka
Language codes
ISO 639-1: none
ISO 639-2:
ISO 639-3: myk 
Mamara language.png

'Minya' (nke a makwaara dị ka Mamara, Miniyanka, Minya, Mianka, Minianka, ma ọ bụ Tupiire) bụ asụsụ Senuufo nke dị n'ebe ugwu nke ihe dị ka mmadụ 750,000 na-asụ na ndịda ọwụwa anyanwụ Mali. Ọ nwere njikọ chiri anya na Supyire. Minyanka bụ otu n'ime Asụsụ mba Mali.

Ọmụmụ ụdaolu[dezie | dezie ebe o si]

Mkpụrụ okwu[dezie | dezie ebe o si]

Akpụkpọ ahụ Alveolar Palatal Velar Egbugbere ọnụ<br id="mwJQ"> Pharyn-geal<br id="mwKA"> Mkpịsị aka
ala dị larịị ụlọ nyocha pal. ala dị larịị pal.
Ụgbọ imi m mw mj. n ɲ ŋ ŋ͡m
Plosive enweghị olu p pw pj t c k kj k͡p ʔ
kwuru okwu b bw d ɟ ɡọ ɡj ɡ͡b
Nri mb nd ɲɟ ŋɡ
Ihe na-esiri ike enweghị olu f F. fj s ʃ (h)
kwuru okwu v z ʒ (Ọ) (ụfọdụ n'ime ha)
Rhotic r
Ihe atụ l j w wj
  • A na-anụkarị fricative pharyngeal mgbe ọ dị n'etiti ụdaume, ma ọ bụ dị ka allophone nke /ɡ/ mgbe ọ nọ n'ọnọdụ intervocalic.
  • [1] na-anụ ụda olu [h, ɦ] naanị n'asụsụ Bla, kama ụda olu /k͡p, ɡ͡b, ŋ͡m/ .
  • [2] pụkwara ịnụ ụda /k, ɡ/ dị ka fricatives [x, ɣ] mgbe ọ nọ n'ọnọdụ intervocalic.

Mkpụrụedemede[dezie | dezie ebe o si]

N'ihu Central Ịlaghachi azụ
N'akụkụ i nyereỌ bụ u dị iche icheOtú ọ dị,
N'etiti etiti na ə o
N'etiti oghere ɛ̃ ɛ̃ Ọ bụ n'afọ
Emeghe n'ihi na ọ bụ[Ihe e dere n'ala ala peeji]
  • A pụkwara ịnụ /u/ dị ka [y] mgbe ọ nọ n'ọnọdụ /j/.
  • A pụkwara ịnụ /o/ dị ka [œ] mgbe ọ na-esote /ʔ/.

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

  • Asụsụ Senufo

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

ọ dị, ọ bụ ezie na Ampari ghọtara Mombo, nke a yiri ka ọ bụ n'ihi na ha na-eleta mpaghara ahụ kwa afọ, ndị Mombo enweghịkwa ike ịghọta Ampari.

  1. Coulibaly (2020). Le minyanka parlé dans le cercle de Bla: une description phonologique et morphosyntaxique. Université de la Sorbonne Nouvelle, Paris III. 
  2. Prost (1964). Le Mambar. In Prost, André (ed.), Contribution à l'étude des langues voltaïques: Dakar: Institut Fondamental d'Afrique Noire, Université de Dakar, 123–183. 

Ịgụ ihe ọzọ[dezie | dezie ebe o si]

  • Dombrowsky-Hahn, Klaudia (ed. site na Miehe, Gudrun; Reineke, Brigitte; Roncador, Manfred von) (1999) Ihe omuma nke njikọ n'etiti asụsụ Minyanka na Bambara (South Mali). Köln: Rüdiger Köppe.
  • Prost, André (1964) Enyemaka na ọmụmụ asụsụ Voltaique. Dakar: Institut Francophone de l'Afrique Noire.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

Àtụ:Languages of MaliÀtụ:Gur languages