Asụsụ Mofu-Gudur

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Mofu-Gudur
Spoken in: Cameroon 
Region: Far North Province
Total speakers: 90,000
Language family: Tafrusyawit
 Chadic
  South (c)
   Mofu-Gudur
Language codes
ISO 639-1: none
ISO 639-2:
ISO 639-3: mif

Mofu-Gudur, ma ọ bụ South Mofu, bụ Asụsụ Chadic a na-asụ n'ebe ugwu Cameroon. Asụsụ ndị a bụ Dimeo, Gudur, Massagal, Mokong, Njeleng, na Zidim.

[1] na-asụ Mofu-Gudur na ugwu ndịda nke Osimiri Tsanaga ruo Mayo-Louti (Mokong na Mofou cantons nke obodo Mokolo, ngalaba Mayo-Tsanaga, na obodo Gawaza, ngalaba Diamaré, na Far North Region) site na ndị ọkà okwu 60,000.

Asụsụ Ogbi[dezie | dezie ebe o si]

Ndị na-ekwu okwu na-eji ihe dịka mmegharị ahụ 1,500. A na-eji ihe ndị a eme ihe n'ịkọ akụkọ na ịkọ akụkọ ihe mere eme, kamakwa n'ọnọdụ ndị na-adịghị mma ikwu okwu; mgbe a mụrụ ụmụaka ntị chiri, ma ọ bụ ndị mmadụ na-aghọ ndị ntị chiri mgbe e mesịrị, ndị otu ahụ nwere usoro nkwurịta okwu nke ga-enye ha ohere iso obodo dum kwurịta okwu.

Ihe edeturu[dezie | dezie ebe o si]

nlereanya ya ihe nrite maka ịrụ ọrụ na ụlọ ọrụ ahụ "dị ka ụzọ isi kwuo ekele". Ụlọ ọrụ ahụ kwadoro asọmpi ịtụ vootu dabere na ndị na-akwado ya

  1. (2012) in Binam Bikoi: Atlas linguistique du Cameroun (ALCAM), Atlas linguistique de l'Afrique centrale (ALAC) (in fr). Yaoundé: CERDOTOLA. ISBN 9789956796069. 

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  • Daniel Barreteau 1988. Nkọwa nke mofu-gudur Paris: Institut Français de Recherche Scientifique pour le Développement en Coopération.   ISBN 2-7099-0841-7
  • Sorin-Barreteau, 1996, Asụsụ Gestuel nke Mofu-Gudur na Cameroon. Akwụkwọ edemede PhD, Mahadum Paris V-Rene' Descartes