Asụsụ Mongo

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

   

Mongo
Nkundu
Lomongo
Region Democratic Republic of Congo
Ethnicity Mongo people
Native speakers
(400,000 cited 1995)[1]
Language codes
ISO 639-2 lol
ISO 639-3 lol – inclusive code



Individual code:



ymg – Yamongeri
Glottolog mong1338  Mongo



bafo1235  Bafoto
C.61,611; C.36H[2]

Mongo, nke akpọkwara Nkundo ma ọ bụ Mongo-Nkundu (Lomongo, Lonkundu), bụ asụsụ Bantu nke ọtụtụ ndị Mongo na-asụ na Democratic Republic of the Congo. Ndị na-asụ Mongo bi n'etiti DR Congo n'elu nnukwu mpaghara dị n'ime usoro nke Osimiri Congo. Mongo bụ asụsụ ụda olu.

E nwere ọtụtụ olu. Maho (2009) depụtara otu n'ime ndị a, Bafoto (Batswa de l'Equateur), C.611, dị ka asụsụ dị iche. Ndị ọzọ bụ:[2]

  • Kutu (Bakutu), gụnyere Longombe
  • Bokote, gụnyere Ngata
  • Booli
  • Bosaka
  • Konda (Ekonda), gụnyere Bosanga-Ekonda
  • Ekota
  • Emoma
  • Ikongo, gụnyere Lokalo-Lomela
  • Iyembe
  • Lionje, Nsongo, Ntomba
  • Yamongo
  • Mbole, gụnyere Nkengo, Yenge, Yongo, Bosanga-Mbole, Mangilongo, Lwankamba
  • Nkole
  • South Mongo, nke gụnyere Bolongo, Belo, Panga, Acitu
  • Yailima
  • Ngombe-Lomela, Longombe, Ngome na Múná

Ọmụmụ nke ụdaolu[dezie | dezie ebe o si]

Mgbochiume[dezie | dezie ebe o si]

Ọnụ Alveolar Palatal Velar Ọkụ
Ụgbọ imi m n ɲ ŋ
Plosive ala dị larịị p b t d k ɡ
Nwanyị na-agba agba mp mb nt nd N'ịkụ egwú
Africate ala dị larịị t͡s d͡z
Nwanyị na-agba agba nt͡s nd͡z
Ihe na-esiri ike ala dị larịị f s h
Nwanyị na-agba agba ns
Akụkụ l
Ihe atụ w j
  • /d͡z/ nwere ike ịnụ dị ka alveolar ma ọ bụ ezé [d̪͡z̪] na /t͡s/ nwere ike ịbụ alveolars ma ọ bụ postalveolar [t͡ʃ], mgbe ọ na-esote ụdaume ihu.[3]

Ụdaume[dezie | dezie ebe o si]

N'ihu Central Nlaghachi
N'akụkụ i u
N'etiti etiti na o
Mepee n'etiti Ọ bụ Ọ bụ n'afọ
Emeghe a

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. Mongo at Ethnologue (18th ed., 2015) (subscription required)
    Yamongeri at Ethnologue (18th ed., 2015) (subscription required)
  2. 2.0 2.1 Jouni Filip Maho, 2009. New Updated Guthrie List Online
  3. de Rop (1958). Grammaire du lomongo: phonologie et morphologie. Leuven & Léopoldville: Université Lovanium. 

Njikọ nke mpụga[dezie | dezie ebe o si]

  • Mongo, Nkundo na PanAfril10n