Gaa na ọdịnaya

Asụsụ Mongo

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

   

Mongo
Nkundu
Lomongo
Region Democratic Republic of Congo
Ethnicity Mongo people
Native speakers
(400,000 cited 1995)[1]
Language codes
ISO 639-2 lol
ISO 639-3 lol – inclusive code



Individual code:



ymg  Yamongeri
Glottolog mong1338  Mongo



bafo1235  Bafoto
C.61,611; C.36H[2]

Mongo, nke akpọkwara Nkundo ma ọ bụ Mongo-Nkundu (Lomongo, Lonkundu), bụ asụsụ Bantu nke ọtụtụ ndị Mongo na-asụ na Democratic Republic of the Congo. Ndị na-asụ Mongo bi n'etiti DR Congo n'elu nnukwu mpaghara dị n'ime usoro nke Osimiri Congo. Mongo bụ asụsụ ụda olu.

E nwere ọtụtụ olu. Maho (2009) depụtara otu n'ime ndị a, Bafoto (Batswa de l'Equateur), C.611, dị ka asụsụ dị iche. Ndị ọzọ bụ:[2]

  • Kutu (Bakutu), gụnyere Longombe
  • Bokote, gụnyere Ngata
  • Booli
  • Bosaka
  • Konda (Ekonda), gụnyere Bosanga-Ekonda
  • Ekota
  • Emoma
  • Ikongo, gụnyere Lokalo-Lomela
  • Iyembe
  • Lionje, Nsongo, Ntomba
  • Yamongo
  • Mbole, gụnyere Nkengo, Yenge, Yongo, Bosanga-Mbole, Mangilongo, Lwankamba
  • Nkole
  • South Mongo, nke gụnyere Bolongo, Belo, Panga, Acitu
  • Yailima
  • Ngombe-Lomela, Longombe, Ngome na Múná

Ọmụmụ nke ụdaolu

[dezie | dezie ebe o si]

Mgbochiume

[dezie | dezie ebe o si]
Ọnụ Alveolar Palatal Velar Ọkụ
Ụgbọ imi m n ɲ ŋ
Plosive ala dị larịị p b t d k ɡ
Nwanyị na-agba agba mp mb nt nd N'ịkụ egwú
Africate ala dị larịị t͡s d͡z
Nwanyị na-agba agba nt͡s nd͡z
Ihe na-esiri ike ala dị larịị f s h
Nwanyị na-agba agba ns
Akụkụ l
Ihe atụ w j
  • /d͡z/ nwere ike ịnụ dị ka alveolar ma ọ bụ ezé [d̪͡z̪] na /t͡s/ nwere ike ịbụ alveolars ma ọ bụ postalveolar [t͡ʃ], mgbe ọ na-esote ụdaume ihu.[3]

Ụdaume

[dezie | dezie ebe o si]
N'ihu Central Nlaghachi
N'akụkụ i u
N'etiti etiti na o
Mepee n'etiti Ọ bụ Ọ bụ n'afọ
Emeghe a

Edensibia

[dezie | dezie ebe o si]
  1. Mongo at Ethnologue (18th ed., 2015) (subscription required)
    Yamongeri at Ethnologue (18th ed., 2015) (subscription required)
  2. 1 2 Jouni Filip Maho, 2009. New Updated Guthrie List Online
  3. de Rop (1958). Grammaire du lomongo: phonologie et morphologie. Leuven & Léopoldville: Université Lovanium. 

Njikọ nke mpụga

[dezie | dezie ebe o si]
  • Mongo, Nkundo na PanAfril10n