Asụsụ Moru

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Asụsụ Moru
asụsụ, modern language
obere ụdị nkeAsụsụ Naịl na Sahara Dezie
mba/obodoSouth Sudan Dezie
ụmụ amaala kaWestern Equatoria Dezie
Ọkwa asụsụ Ethnologue4 Educational Dezie

Moru bụ asụsụ Central Sudan nke ndị Moru na-asụ na South Sudan. Asụsụ olumba ndị a bụ Agi, Andri, Kadiro, nke a makwara dị ka Lakama, Miza na Moruwa.[1]

Ọnụ ọgụgụ ìgwè mmadụ[dezie | dezie ebe o si]

Nnyocha e mere n'afọ 2013 kọrọ na agbụrụ Moro (Moru) bi na Kozi na Ngode Bomas, Kozi Payam, Maridi County, South Sudan.[2]

Akwụkwọ Agụmagu[dezie | dezie ebe o si]

A nọgidere na-asụ asụsụ Moru site na iji asụsụ ahụ na ụlọ ụka, ọkachasị Episcopal Church of the Sudan (ECS). E bipụtara ọtụtụ mbipụta nke Akwụkwọ Ekpere (Buku Mätu Ro) na akwụkwọ ukwe (Buku Loŋgo ro) kemgbe ọtụtụ afọ gara aga.

E bipụtara Moru primer 'Kito Lusi ro Luka be' n'afọ 1953 ma bipụtaghachi ya ọtụtụ ugboro kemgbe ahụ.[3] Nke a bụ isi ihe eji eme ihe n'ụlọ akwụkwọ. E mepụtara akwụkwọ ọgụgụ isi 'Buzevosite' n'afọ ndị 1970 ma bipụta ya site na aka ndị New Day Publishers na Juba.[4] Mbido a, n'ikwekọ na nkwenye siri ike nke Ndị Kraịst nke ndị Moru, nwere isiokwu Ndị Kraịst.

E bipụtara Agba Ọhụrụ na Abụ Ọma, 'Taobaro To'di', n'afọ 1951. Akwụkwọ Nsọ Moru zuru ezu, 'Baibolo Alokado', nke nwere Agba Ochie na Agba Ọhụrụ bụ Bible Society na Sudan bipụtara n'afọ 1999.[5]

N'afọ 1981, e bipụtara nchịkọta akụkọ ọdịnala obodo na Moru Kediro n'ụdị akwụkwọ nta abụọ, otu n'ime ha dị ka faịlụ pdf na ịntanetị: Kitoŋwa Tauniába yi na Kitoŋwaa Odo'ba yi.

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. The Eastern Sudanic Languages. By A. N. Tucker. vol. I. 434 pp. Oxford University Press, 1940
  2. Village Assessment Survey. International Organization for Migration South Sudan (2013).
  3. Kito Lusi Ro Luka Be. 1953
  4. Buzevosite. New Day Publishers, Juba.
  5. Baibolo Alokado. Bible Society in Sudan. 1999

Njikọ mpụgara[dezie | dezie ebe o si]