Asụsụ Nkore

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Nkore
Orunyankore
Spoken in: Uganda 
Region: Ankole
Total speakers: Àtụ:Sigfig million
Language family: Nnijer–Kongo
 Atlantic–Congo
  Volta-Congo
   Benue–Congo
    Bantoid
     Southern Bantoid
      Bantu
       Northeast Bantu
        Great Lakes Bantu
         West Nyanza
          Rutara
           North Rutara
            Nkore-Kiga-Nyoro-Tooro
             Nkore-Kiga
              Nkore
Language codes
ISO 639-1: none
ISO 639-2: nyn
ISO 639-3: nyn

Nkore (nke a na-akpọkwa Nkole, Nyankore, NyAnkole, 'ORunyankole'''', Orunjankole, Runyankore na Runyankole) bụ asụsụ Bantu nke ndị Nkore ("Banyankore") nke ndịda ọdịda anyanwụ Uganda na mpaghara Ankole, yana Tanzania, DR Congo, Rwanda na Burundi na-asụ.

A na-asụkarị Runyankole na Mbarara, Bushenyi, Ntungamo, Kiruhura, Ibanda, Isingiro, Rukungiri, Buhweju, Mitooma, Sheema, Rubirizi na akụkụ nke mpaghara Kitagwenda.

E nwere nkọwa dị mkpirikpi na nduzi nkuzi maka asụsụ a, nke Charles V. Taylor dere na 1950s, na akwụkwọ ọkọwa okwu zuru oke na-ebipụta. Ọ bụ ezie na ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ndị Ugandan niile nọ n'ógbè ahụ na-asụ asụsụ a, ọtụtụ n'ime ha na-asukwa Bekee, ọkachasị n'obodo. (Bekee bụ otu n'ime asụsụ abụọ gọọmentị Uganda, asụsụ a na-akụzi n'ụlọ akwụkwọ.)

Nkore yiri Kiga (84-94 percent lexical yiri [1]) nke na ụfọdụ na-ekwu na ha bụ olumba nke otu asụsụ ahụ, asụsụ a na-akpọ Nkore-Kiga site na Taylor.

Ọmụmụ ụdaolu[dezie | dezie ebe o si]

Runyankore nwere usoro ụdaume ise:

N'ihu Central Ịlaghachi azụ
N'akụkụ i u
N'etiti na o
Emeghe a
  • A na-anụ ụda /i, u/ dị ka [ɪ, ʊ] mgbe ọ dị mkpụmkpụ ma ọ bụ dị ala.
Mkpụrụ okwu
Akpụkpọ ahụ Alveolar Post-alveolar<br id="mwaQ"> Palatal Velar Mkpịsị aka
Ụgbọ imi m n ɲ ŋ
Plosive/Africate
enweghị olu p t t͡ʃ k
kwuru okwu b d d͡ʒ g
Ihe na-esiri ike enweghị olu f s ʃ h
kwuru okwu v z ʒ
Ihe na-atọ ụtọ r
Ihe atụ j w

Orthography[dezie | dezie ebe o si]

  • a - [a]
  • b - [b]
  • c - [t͡ʃ]
  • d - [d]
  • e - [e]
  • f - [f]
  • g - [g/d͡ʒ]
  • h - [h]
  • m - [i]
  • k - [k/t͡ʃ]
  • m - [m]
  • n - [n]
  • o - [ma ọ bụ]
  • p - [p]
  • r - [r]
  • s - [s]
  • t - [t]
  • u - [u]
  • v - [v]
  • w - [w]
  • y - [j]
  • z - [z]
  • ai - [ai̯]
  • ei - [ɛi̯]
  • gy - [gj]
  • ky - [kj]
  • mp - [mp]
  • mw - [mw]
  • nd - [nd]
  • ng - [ŋ]
  • ny - [ɲ]
  • Ọ bụ n'oge ahụ ka a na-akpọ
  • sh - [ʃ]
  • ts - [t͡s]
  • zh - [ʒ][2]

A na-eji D na P eme ihe naanị na digraphs ND na MP na n'okwu mgbazinye.

G na K bụ [d͡ʒ] na [t͡ʃ] n'ihu m, [k] na [g] n'ebe ọzọ.

ekele ndị bụ isi[dezie | dezie ebe o si]

A na-eji Ni marungi azaghachi ekele Agandi, nke pụtara, "Olee otú ị si?" mana nke pụtara n'ụzọ nkịtị "akụkọ ndị ọzọ!", nke pụtara n"ụzọ nkịtị "ezi akụkọ!".

ekele kwesịrị ekwesị bụ Oraire ota? ma Ọ̀ Bụ Osiibire? ota?, nke a sụgharịrị n'ụzọ nkịtị "Olee otu abalị gị?" na "Olee otú ụbọchị gị?" "Good night" bụ Oraare gye na "Good day" bụ Osiibe gye.

Nri[dezie | dezie ebe o si]

  • Matooke ma ọ bụ Bananas - Ebitookye
  • Nri ọka ma ọ bụ achịcha ọka - Obuhunga "Ensano"
  • Beans - Ebihimba
  • Anụ - Enyama
  • Nri ọka - Oburo

Oraire ota (orei-rota) Azịza: Abụ m ezigbo Ndaire gye (ndei-re-jeh) ma ọ bụ Ndyaho (indi-aho)

  • Ụtụtụ dị mma. Ị na-ehi ụra nke ọma?

Ọ̀ Bụ Onye Ọkà Okwu? (orei-reh-jeh) Azịza: Ee, onwe gị?Yego, shan'iwe

  • Ezigbo ehihie. Olee otú ị ga-esi nọrọ ụbọchị gị?

Osiibire ota (o-see-bee-rota) Azịza: Nsiibire gye (insi-bi-reje)

  • Ị na-eji ụbọchị gị eme nke ọma?

Osiibire gye (Osi birejge) Azịza: Ee- Yego (yegg-oh) ma ọ bụ nsiibire gye

  • Ezigbo ehihie. Olee otú ụbọchị gị si dị?

Waasiiba ota (wasib-wota) Azịza: Ọ dị mma, ezi, ejirila m ya nke ọma - Naasiiba gye (nasi-baje)

  • Ezigbo abalị: oraregye

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

  • Asụsụ Runyakitara
  • Ebyevugo, ụdị uri Runyankore

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

(orei-rota) Azịza: Abụ m ezigbo Ndaire gye (ndei-re-jeh) ma ọ bụ Ndyaho (indi-aho) abantu. Akantu pụtara ihe na prural, ekintu pụtara ihe buru ibu, omuntu pụtara mmadụ, bantu

  1. Lewis:Ethnologue Report for Language Code: nyn. Ethnologue: Languages of the World, Sixteenth edition. SIL International (2009). Retrieved on 9 December 2009.
  2. Nkore language. Omniglot. Retrieved on 13 June 2021.

Àtụ:Languages of UgandaÀtụ:Narrow Bantu languages

a banyankore bụ ndị na-asụ asụsụ Bantu si Southwest Uganda ma ha na-asụrụ Runyankore na (ntu) (aba) dị ka akantu, ekintu, omuntu, abantu. Akantu pụtara ihe na prural, ekintu pụtara ihe buru ibu, omuntu pụtara mmadụ, bantu pụtara ndị mmadụ dịka n'asụsụ Zulu nke South Africa