Asụsụ North Teke

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Asụsụ North Teke
asụsụ, modern language
obere ụdị nkeTeke Dezie
mba/obodoRepublic of the Congo, Gabon Dezie
ụmụ amaala kaPlateaux Department, Cuvette-Ouest Department, Cuvette Department, Haut-Ogooué Province Dezie
ụdị asụsụsubject–verb–object Dezie
Ọkwa asụsụ Ethnologue6a Vigorous Dezie

North Teke, _ (Tege, Teghe, Itege), bụ onye otu Asụsjụ Teke nke ala dị larịị nke Congo.

Ọmụmụ ụdaolu[dezie | dezie ebe o si]

Mkpụrụ okwu[dezie | dezie ebe o si]

  • /b/ nwekwara ike ịnụ dị ka [ɓ] n'efu.
  • [1]/ɡ/ nwere ike ịnụ dị ka [ɣ] mgbe ọ dị n'etiti ụdaume.
  • A pụkwara ịnụ ụda /d͡ʒ, nt͡ʃ, nd͡ʒ/ dị ka alveolar [d͡z, nt͡s, nd͡z] n'efu.
  • Enwere ike ịkọwa ụda ndị a dị ka [bw, kw, fw, sw, d͡zw, ɲw, lw, mw, mbw, nt͡ʃw, nd͡ʒw, ŋkw, ŋɡw].
  • A pụkwara ịnụ ụda egbugbere ọnụ /kw, ŋkw/ dị ka [ŋk͡p,表演͡p].
  • Enwere ike ime ka ụda ndị a dị ka [pj, bj, kj, fj, sj, t͡sj, lj, mj, mpj, mbj, nt͡ʃj].

Mkpụrụedemede[dezie | dezie ebe o si]

N'ihu Central Ịlaghachi azụ
N'akụkụ i u
N'etiti etiti na o
N'etiti oghere Ọ bụ Ọ bụ n'oge a ka a na-eme ya
Emeghe a
  • [2] ike ịnụ ụda /i, a, u/ dị ka [ɪ, ə, ʊ] n'ọnọdụ lax.

Mkpụrụ akwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

[5] akwụkwọ North Teke [1]
Nnukwu mkpụrụedemede A B D DZ E F G M K L M N NY Ŋ O P PF R S T TS U V W Y
Akara dị ala a b d dz na f g i k l m n ny ŋ o p pf r s t ts u v w na

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

egosi. A na-enye ihe na-esonụ chaatị klas nke

  1. Tsoue (2017). Etude des marqueurs verbaux du lètὲɣὲ: langue bantu parlee au Gabon (B71a). Université François Rabelais de Tours. 
  2. Linton (2016). L’Orthographe du Latege. 

Ọrụ ndị e depụtara[dezie | dezie ebe o si]

Àtụ:Languages of GabonÀtụ:Narrow Bantu languages