Asụsụ Nuaulu

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Nuaulu
A mụrụ ya  Indonesia (Maluku Islands)
Ógbè Seram
Ndị na-asụ asụsụ ala
(2,000 e depụtara 1990-1995) [1]
Koodu asụsụ
ISO 639-3 Ma ọ bụ:nxl - Southnni - North
  
  
Glottolog nuau1240

Nuaulu bụ asụsụ a mụrụ n'Agwaetiti Seram Island dị na Indonesia, Ndị Nuaulu na-asụkwa ya. Asụsụ ahụ kewara n'asụsụ abụọ, asụsụ ugwu na nke ndịda, nke nwere ihe mgbochi nkwurịta okwu n'etiti ya. Nuaulu a kpọtụrụ aha na ibe a bụ asụsụ ndịda, dịka akọwapụtara na Bolton 1991.

'afọ 1991, nnyocha e mere n'obodo nta ole na ole dị n'ụsọ oké osimiri nke Southern Seram gosiri na e nwere ihe dị ka 1000 ndị na-asụ asụsụ Southern.

Okpukpe na-ekere òkè dị mkpa na ọnụ ọgụgụ asụsụ. Ndị na-agbaso omume okpukpe obodo na-ejikarị asụsụ obodo eme ihe karịa, ebe ndị gbanwere okpukpe ọzọ na-ejikwa Ambonese Malay, asụsụ dị mkpa maka ebumnuche agụmakwụkwọ, ọtụtụ mgbe. Nke a bụ n'ihi nkewa okpukpe, na-ekewapụ okpukpe ọdịnala site na ndị ọzọ site n'iziga ndị na-eme ya na mpaghara dịpụrụ adịpụ nke obodo ahụ. Nke a na-ebelata ojiji nke Nuaulu na mpaghara dị iche iche nke obodo nta ahụ.

Ọmụmụ ụdaolu[dezie | dezie ebe o si]

Phonemes[dezie | dezie ebe o si]

'ime otu asụsụ Central-Eastern Malayo-Polynesian, Nuaulu nwere ụdaume ole na ole, nke nwere ngụkọta nke 16, nke e gosipụtara na tebụl maka ụdaume na ụdaume dị n'okpuru.

Mkpụrụ okwu
Akpụkpọ ahụ Alveolar Velar Mkpịsị aka
Ebe a na-akwụsị p t k
Ụgbọ imi m n
Ihe na-egbu egbu s h
Ọkpụkpụ l
Akụkụ r
Ọkara ụdaume w j

Ihe onwunwe[dezie | dezie ebe o si]

Nuaulu nwere ụdị ihe abụọ a pụrụ iche: ihe onwunwe a na-apụghị ịnapụ mmadụ na ihe onwunye a na-enweghị ike ịnapụ ya. Ihe ịrịb ama ndị a na-apụghị ịnapụ ya na-ewere ụdị nsonaazụ agbakwunyere na aha ahụ, na ihe ịrịba ama a na-anaghị apụ bụ ihe ndị ọzọ na-apụta n'ihu aha a na-achọ.

Ihe onwunwe ndị a na-apụghị ịtọhapụ
Otu Ọtụtụ
Onye nke mbụ Ihe pụrụ iche -ku -ma
Ntinye aka -ri
Onye nke abụọ -m -mo
Onye nke atọ + mmadụ -i, -n (i) -o
- mmadụ -e, -te -a, -ta
Ihe ndị a na-anaghị anabata
Otu Ọtụtụ
Onye nke mbụ Ihe pụrụ iche anyị (a) = mani (a) =
Ntinye aka re (a) =
Onye nke abụọ Mụ onwe m (a) = mo (a) =
Onye nke atọ + mmadụ ne (a) = na (a) =
- mmadụ nwa = amaghị ama

Aha nnọchiaha[dezie | dezie ebe o si]

Ndị nnọchiaha na Nuaulu nwere ike ịdaba n'okpuru ụdị ole na ole: onwe, ngosipụta, ajụjụ, reflexive, onye ikwu, ma ọ bụ dị ka akara. na-ekewa nnọchiaha onwe onye Nuaulu dị ka nnọchiaha efu ma ọ bụ clitics.

Ndị nnọchianya nweere onwe ha
Otu Ọtụtụ
Onye nke Mbụ Ihe pụrụ iche na Enyi
Ntinye aka ita
Onye nke Abụọ Afọ Omi
Onye nke Atọ Ya Ọ bụ ezie na ọ bụ ezie na

Ihe edeturu[dezie | dezie ebe o si]

  1. South at Ethnologue (18th ed., 2015) (subscription required)
    North at Ethnologue (18th ed., 2015) (subscription required)

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

karịa, ebe ndị gbanwere okpukpe ọzọ na-ejikwa Ambonese Malay, asụsụ dị mkpa maka ebumnuche agụmakwụkwọ, ọtụtụ mgbe. Nke a bụ n'ih

  •  
  • Margaret (1997). "Personal names, lexical replacement, and language shift in Eastern Indonesia". Cakalele 8: 27–58. 
  • Blust (2013). The Austronesian Languages. Asia-Pacific Linguistics, School of Culture, History and Language, College of Asia and the Pacific, The Australian National University. ISBN 9781922185075.