Asụsụ Samre nke Pursat

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Asụsụ Samre nke Pursat
asụsụ, modern language
obere ụdị nkePearic Dezie
mba/obodoCambodia Dezie
Ọkwa asụsụ UNESCO5 critically endangered Dezie
Ọkwa asụsụ Ethnologue9 Dormant Dezie

Samre (Samre pronunciation: [samɣeː]Samre pronunciation: [samɣeː] Samre: [samɣeː]), bụ Asụsụ Pearic nke fọrọ nke nta ka ọ ghara ịdị na Thailand na, n'oge gara aga, Cambodia. Samre pronunciation: [samɣeː]Asụsụ ahụ doro anya [1] ọ dịghịzi na Cambodia, [ma nke a bụ ọnụ ọgụgụ maka Somre nke Siem Reap, nke bụ olumba Northern Chong] mana nyocha 1998 chọpụtara ndị na-asụ ya 20-30 na Nonsi Subdistrict, Bo Rai District, Trat Province, Thailand ma mee atụmatụ na ọnụ ọgụgụ ndị nwere ike ịsụ asụsụ ahụ bụ 200.

Ọmụmụ ụdaolu[dezie | dezie ebe o si]

Ndepụta ụdaume [2] ihe atụ nke asụsụ Mon-Khmer nke oge a, yana asụsụ Pearic ndị ọzọ, na-egosi ụfọdụ mmetụta ụdaume sitere na njedebe nke Middle Khmer nke narị afọ nke iri na asaa. Samre na-egosikwa mmetụta sitere na Thai n'ihi na ọ nwere usoro ụda olu na-eto eto. Dị ka ọtụtụ asụsụ ndị ọzọ nke Austroasiatic n'ozuzu, na asụsụ Pearic karịsịa, ụdaume Samre nwere ike ịdị iche na ogo olu, usoro a maara dị ka ""debanye aha"", ma ọ bụ "phonation". Otú [1] dị, olu na-eku ume na ọdịiche dị n'olu doro anya abụghịzi ihe dị iche ma bụrụ nke abụọ na ụda okwu.

Mkpụrụ okwu[dezie | dezie ebe o si]

Samre nwere ụdaume iri abụọ [ɰ] otu na [ɹ] na [[[] na-apụta dị ka allophones nke /ɣ/. A na-edepụta ha n'ụdị tebụl n'okpuru ebe a.

Akpụkpọ ahụ Alveolar Palatal Velar Mkpịsị aka
Plosive Ndị a chọrọ
Enweghị olu p t c k ʔ
Nkwupụta b d
Ụgbọ imi Nkwupụta m n ɲ ŋ
Ihe na-esiri ike Enweghị olu s h
Nkwupụta ɣ
Ihe atụ Nkwupụta w l [ɹ] j [ɰ]

Ndị Samre na-amata [ɣ] dị ka ụda pụrụ iche na asụsụ ha ma e jiri ya tụnyere Thai na asụsụ ndị ọzọ gbara ya gburugburu. [ɰ] na-ekwupụta mkparịta ụka a na-eme n'ụdị dị iche iche na mkparịta ụka alveolar, [ɹ], ma e wezụga mgbe ọ na-eso /a/ ma ọ bụ /aː/ okwu-n'ikpeazụ, n'ọnọdụ ahụ, a na-akpọ ya dị ka [[[], mkparịta ụka velar. [1] na-anụkarị ịkpọpụta [ɣ] n'etiti ndị okenye na-ewere ya dị ka ịkpọpụta "ezi". Enwere ike iwere ya dị ka ụda " siri ike" ma jiri [ɹ] mee ihe mgbe ụfọdụ mgbe onye na-ekwu okwu chọrọ ka ọ dị "nro" ma ọ bụ "dị jụụ". [1] naghị anụkarị ụda [ɣ] n'etiti ndị na-eto eto ma ọ bụ ndị na-adịghị ekwu okwu nke ọma na-eji [ɹ] ma ọ bụ jiri /r/ dochie ụda ahụ n'ihi mmetụta sitere na Thai.

Mkpụrụedemede[dezie | dezie ebe o si]

Samre na-emegide àgwà ụdaume itoolu nke nwere ike ịdị mkpụmkpụ ma ọ bụ ogologo, na-ewepụta ngụkọta ụdaume iri na asatọ. E nwere diphthongs atọ: /iə/, /ɨə/, na /uə/. Mkpụrụedemede nke Samre bụ:

N'ihu Central Ịlaghachi azụ
dị mkpirikpi ogologo oge dị mkpirikpi ogologo oge dị mkpirikpi ogologo oge
N'akụkụ /i/ /iː/ /ɨ/ /ɨː/ /u/ /uː/
N'etiti etiti /e/ /eː/ /ə/ /əː/ /o/ /oː/
N'etiti oghere /ɛ/ /ɛː/ /ɔ/ /ɔː/
Emeghe /a/ /aː/

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

jiri ya tụnyere Thai na asụsụ ndị ọzọ gbara ya gburugburu. [ɰ] na-ekwupụta mkparịta ụka a na jiri ya tụnyere Thai na asụsụ ndị ọzọ gbara ya gburugburu. [ɰ] na-ekwupụta mkparịta ụka a na

  1. 1.0 1.1 1.2 1.3 Pornsawan Ploykaew. 2001, "The phonology of Samre", in The Mon-Khmer Studies Journal, vol. 31, pp. 15-27
  2. Ferlus (2011). "Toward Proto Pearic: problems and historical implications". Mon-Khmer Studies Journal. Retrieved on 30 November 2015. 

Àtụ:Languages of ThailandÀtụ:Languages of CambodiaÀtụ:Austro-Asiatic languages